Skip to content Skip to footer

Povedali bezbožní: „Číhajme na spravodlivého…

Láskavý človek, dobrosrdečný človek, ohľaduplný človek, zodpovedný človek, odpúšťajúci človek, nábožný človek je človek spravodlivý. Spravodlivý je, lebo dáva to, čo je spravodlivé. Je spravodlivé byť láskavým, dobrosrdečným, ohľaduplným, zodpovedným, odpúšťajúcim, nábožným, lebo byť spravodlivým znamená dať každému, čo mu patrí. Dať Bohu, čo patrí Bohu, v tomto prípade nábožnosť a dať človeku, čo patrí človeku.

Spravodlivo žiť sa usilovali aj židia žijúci v 2. stor. pr. Kr. v severnej Afrike, v Alexandrii. Žili tu v odlúčení od svojich bratov, všade dookola boli obklopení pohanským svetom. Židia žijúci v Alexandrii sa usilovali žiť podľa Božieho zákona, usilovali sa žiť spravodlivo pred Bohom a človekom, tak svojim životom provokovali okolie a boli tŕňom v oku okolitého sveta. Reakciu pohanského sveta charakterizujú slová svätopisca, ktorý v knihe Múdrosti, v druhej kapitole píše: „Povedali bezbožní: ,Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu´“ (Múd 2, 12). To, že spravodlivý to v živote nemal a nemá ľahké, o tom nám dobre hovoria dejiny človeka, dobre o tom hovorí minulosť a prítomnosť a kým bude svet svetom, nie vždy to bude mať ľahké spravodlivý ani v budúcnosti.

Hovorí nám o tom aj sám Pán Ježiš. Na stránkach evanjelia neraz čítame jeho slová, kde otvorene hovorí o ťažkostiach a problémoch, ktoré čakajú spravodlivých, tých, ktorí ho chcú nasledovať. Tak evanjelium neznie populárne, neponúka lákavú reklamu, po ktorej poslucháči idú do kolien a nehovorí o perspektíve ľahkosti, úspechu a pohodlnosti pre spravodlivých. Evanjelium hovorí skôr o ťažkostiach a akoby sa slová svätopisca z knihy Múdrosti denne napĺňali. Najlepšie to dokumentujú aj ďalšie slová: „Skúšajme ho potupou a súžením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť. Odsúďme ho na smrť potupnú veď mu príde pomoc, ako hovorí“ (Múd 2, 19-20).

V nedeľu 6. septembra 2015 v Košiciach dodýchala svoj život vzácna žena, mladá žena, 43-ročná matka a manželka štyroch dievčat. Vzácna žena Monika sa radí k spomínaným spravodlivým. Milujúca matka a manželka, podnikajúca množstvo projektov na podporu rodiny, v príprave snúbencov na manželstvo, vo formácii mladých ľudí k čistote v predmanželských vzťahov. Pán života a smrti si ju náhle povolal, spravodlivú. Prečo to Boh urobil tejto spravodlivej, prečo jej nedovolil ďalej sa tešiť zo života, z manželstva, z detí, prečo milujúci manžel stratil svoje srdce, prečo milujúce deti stratili svoju mamu? Prečo Boh dopustil zákernú chorobu a neochránil svoju „maličkú?“

Ani ja neviem odpoveď. Keď som sa túto správu dozvedel, zabolelo ma srdce, zostal som smutný a hneval som sa na Pána Boha. Prečo nezachránil svoju „maličkú?“ No môj smútok a smútok nás mnohých, smútok manžela, smútok detí, smútok spravodlivých, ktorí nie vždy v tomto živote sú pochopení, ktorí v spravodlivosti vidia zmysel a ona ich napĺňa, týchto nás všetkých prenikajú silné Ježišove slová o vzkriesení: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí bude žiť, aj keď zomrie“ (Jn 11, 25). Verím a som presvedčený, že Monika žije, že žije už iný rozmer, že tam zhora bude môcť byť ešte bližšie so svojimi blízkymi, že tam zhora bude môcť ešte lepšie pomáhať rodinám, mladým, deťom. A možno ju raz budeme vzývať ako svätú, lebo žila sväto, bola spravodlivá.

Som presvedčený, že stojí zato žiť spravodlivo. Láskavý človek, dobrosrdečný človek, ohľaduplný človek, zodpovedný človek, odpúšťajúci človek, nábožný človek je človek spravodlivý. Spravodlivý už tu na zemi zažije veľa radosti. A zažila ju aj spravodlivá Monika. Som presvedčený, že aj keď raz na spravodlivého doľahne skúška, že aj keď ho oberú o život, že predsa bude žiť, bude žiť naveky. Veď takto nám to sľúbil náš Pán, ktorý je Vzkriesenie a Život a naša Pravda.

Jozef Žvanda