Skip to content Skip to footer

Počas prázdnin zažiť „Dotyk Majstra“, 13. nedeľa B 2018, 01.07.2018

Jeden pekný príbeh, ktorý nám kedysi rozpovedal rektor nášho Kňazského seminára na Spiši, nás vovádza na burzu, kde sa predávajú vzácne predmety a medzi nimi sú aj staré husle. No nik o tieto husle nemá záujem. Zrazu prichádza neznámy človek, ten berie do rúk staré husle a spustí prvú melódiu. Keď sa z huslí ozve úžasná melódia, všetci sú v obrovskom úžase. A mení sa aj situácia. O kúpu starých huslí je náhle veľký záujem. „Čo sa stalo, že zrazu všetci chcú tie husle?“, ozval sa akýsi hlas. „Dotyk majstra. Stačil jeho jediný dotyk, aby husle zo svojich útrob vydali nádhernú melódiu,“ odpovedal ktosi po tichu.

Dotyk majstra. Dotyk majstra vrátil starým husliam nádherný zvuk.

Aj dnes sa stretávame s dotykom majstra. Akási neznáma žena, ktorá už minula všetok svoj majetok, len aby jej lekári pomohli dostať sa zo zlej choroby, táto neznáma žena zažila dotyk majstra. Keď počula o Ježišovi a o sile, ktorá z neho vychádza, povedala si: „Keď sa dotknem čo len jeho šiat, určite ozdraviem.“ A naozaj, ozdravela. Dotyk majstra. Keď sa Ježiš dotkol ruky mŕtveho dievčaťa, dievča náhle ožilo. Jeho dotyk jej vrátil život a nešťastným rodičom obrovskú radosť. Ale Ježiš sa dotkol aj sŕdc rodičov a všetkých prítomných, aby uverili.

Dotyk majstra, dotyk Ježiša Krista. Čo s tým na prahu prázdnin?

Každý z nás potrebuje tento uzdravujúci dotyk, dotyk majstra. Počas prázdnin možno budeme aj niekam cestovať. Možno navštívime nejaké múzea, nejaké pamiatky a možno aj nejaké chrámy a pútnické miesta. Keď možno do takéhoto chrámu vstúpime, prosím, nevstupujme tam ako turisti, ale ako veriaci ľudia. Na chvíľu sa tam posaďme a dívajme sa na to všetko očami viery, Božími očami. A zažijeme dotyk Majstra, Božieho majstra.

Možno, že pôjdeme k moru. Večer, keď už bude slnko zapadať, na chvíľu sa zastavme, zadívajme sa na more a na odraz posledných slnečných lúčov na hladine mora. Doprajme si takýto pohľad, pohľad očami viery a zažijeme dotyk Majstra.

Možno pôjdeme do Tatier a podnikneme výstup na nejaký z tatranských štítov. Hore na vrchu sa na chvíľu posaďme a zadívajme sa zhora na tú krásu. Zadívajme sa očami veriaceho človeka. A zažijeme dotyk Majstra.

Možno, že nebudeme nikam cestovať a zostaneme doma. Doprajme si krátku túru do Hrabova k priehrade, doprajme si krátku túru na vlkolínske lúky, doprajme si krátku prechádzku do Čutkova, vstúpme trocha hlbšie do doliny a započúvajme sa do melódie zurčiaceho potôčika. Započúvajme sa Božími ušami a zažijeme dotyk Majstra.

Možno, že nebudeme cestovať nikam a zostaneme doma. Doprajme si pokojnú svätú omšu v nedeľu predpoludní v našom, či v inom kostole. Zastavme sa na chvíľu a započúvajme sa do ticha. Započúvajme sa Božími ušami. A potom keď sa vrátime domov, doprajme si so svojou rodinou spoločný nedeľný obed. Neponáhľajme sa, vypnime telku a mobily. A objímme si svoju manželku, svojho manžela, svoje deti Božím dotykom. A keď navštívime starkých, zadívajme sa na ich zvráskavené ruky, na ich šedé vlasy. A objímme ich Božím dotykom. A možno nám zvýši čas zájsť aj na cintorín k hrobom svojich blízkych. Doprajme si tento čas a ponorme sa v modlitbe do spomienok. Ešte raz v duchu objímme svojho zosnulého ocka, mamku, brata, sestru, svojho duchovného otca. A zažijeme dotyk Majstra.

Áno, potrebujeme tento dotyk, potrebujeme dotyk Božieho majstra, Ježiša Krista, potrebujeme ho teraz, potrebujeme ho práve dnes, potrebujeme ho každý deň. Nie až potom, keď nám bude horieť za pätami, keď sa ocitneme v núdzi, v ťažkostiach, v problémoch v chorobe. Možno si potom na neho spomenieme, ale nemusíme sa s ním stretnúť, môžeme sa minúť. Žena chorá na krvotok to šťastie mala a aj Jairus, aj vďaka otcovej viere, ktorú spôsobil dotyk majstra, dcéra ožila. My takéto šťastie raz mať nemusíme. No nemusíme čakať. Vôbec nemusíme čakať. Už dnes môžeme zažiť uzdravujúci dotyk.

Drahý Pane, dopraj nám počas týchto prázdnin svoj dotyk, dotyk Majstra.

Jozef Žvanda

Foto: Internet