Je utorok 16.07.2013 predpoludním, krátko pred desiatou. Obrigado – Ďakujeme, akosi často dnes počuť toto slovo. Naozaj Obrigado, lebo máme začo ďakovať. Lúčime sa s našim dočasným domovom u saleziánov, kde sme sa naozaj cítili fajn. Mali sme tu všetko, skvelú brazílsku pohostinnosť, otvorené saleziánske srdcia a kaplnku. Tá bola pre nás najdôležitejšia. Práve v nej sa po tieto dni odohrávali naše najdôležitejšie chvíle, chvíle, ktoré nám pomáhali spracovať množstvo zážitkov a podnetov, ktoré sme v Sao Paulo počas prvých dní zažili.
A tak Obrigado – Ďakujeme, za tento náš dočasný domov, Ďakujeme za srdečnosť saleziánov, Ďakujeme za slovenský organizačný tím na čele s otcom Andrejom Darmom zo Španej Doliny, Ďakujeme za otca biskupa Tomáša Gálisa, ktorý je tu s nami. Práve teraz je obkolesený mladými, svojimi ovečkami, ktoré sa túl
ia k otcovi. Ďakujeme za všetkých kňazov, za všetkých mladých pútnikov zo Slovenska, ktorí sem postupne pribúdali, Ďakujeme za ich radosť, únavu a vieru. Obrigado, Obridgado, Obrigado – Ďakujeme, Ďakujeme, Ďakujeme. Bože Ďakujeme.
Každé Obrigádo, každé Ďakujem je však zároveň novou prosbou, a tak Ti Ďakujeme Bože za nové veľké veci, ktoré nás už o malú chvíľu čakajú.
Obrigado – Ďakujeme!
o. Jozef Žvanda, Sao Paulo, 16.07.2013, 09.59