Skip to content Skip to footer

O ľuďoch a bohoch…

…je názov filmu, ktorý som si prednedávnom pozrel počas návštevy u priateľov v Nemecku. Film, ktorý zobrazuje skutočný príbeh z roku 1996, získal na filmovom festivale vo francúzskom Cannes v roku 2010 veľkú cenu poroty. Mnohí sekularizovaní Francúzi po zhliadnutí tohto filmu objavili vieru v živého Boha. Čo je hlavnou tématikou filmu?

Vo filme, ktorý zanedlho bude možné vidieť aj v našich kinách, je stvárnený príbeh francúzskej rehoľnej komunity deviatich trapistických mníchov, žijúcich vo vrchoch Afriky, v  Alžírsku, uprostred chudobných dedinčanov, moslimov. Mnísi žijú pokojným duchovným životom a svoju vieru vtláčajú do každodenných skutkov. Dokážu sa podeliť o skromnú úrodu kláštornej záhrady, zapájajú sa do bežného života, prijímajú aj pozvanie na rôzne rodinné a náboženské slávnosti dedinčanov. Jeden z mníchov je lekárom, a tak aj napriek už pomerne vysokému veku, napriek chorobe, dennodenne je k dispozícii všetkých. Vo voľných chvíľach si dokáže nájsť čas, aby sa s mladými ľuďmi rozprával o živote, o láske. A podobne sa snažia aj ostatní mnísi, každý svojim spôsobom.

Túto pokojnú atmosféru však vážne naruší konflikt miestnych islamistických rebelov s vládnymi vojskami. Potom, čo rebeli na blízkej stavbe zákerne zavraždia zahraničných robotníkov, nebezpečenstvo sa blíži aj k dverám samotného kláštora a mnísi tušia, že ich život je vo vážnom ohrození. Začínajú zvažovať, ako ďalej. Sú vo veľkom pokušení odísť, vrátiť sa do Francúzka. Každý z nich prežíva obrovský vnútorný boj a neistotu. Lenže sú tu aj chudobní moslimskí ľudia, ktorých život závisí práve od nich, od mníchov. Čo robiť, odísť alebo zostať? A tak každý z deviatich mníchov vo svojom vnútri prechádza osobnou kalváriou. No nakoniec vo vedomí, že dobrý pastier nemôže opustiť svoje ovečky a vo veľkej dôvere v Boha v nich víťazí vernosť Kristovi, túžba zostať a starostlivosť o jeho stádo, o chudobných moslimov. Zostávajú, aby zakrátko položili svoje životy…

Hlboký film zanechal hlbokú stopu v nejednom divákovi. Hlboký film nádherne stvárňuje podstatu kresťanstva, podstatu našej viery. Tá nespočíva v hluku, nespočíva vo vonkajšej všadeprítomnej šou, nespočíva v chladnom a bezmyšlienkovitom zachovávaní zákazov či príkazov, nestojí na náboženskom výkone, ale v pokornej, vernej a tichej dôvere v Boha, v pokornej, vernej a tichej službe Bohu a ľuďom.

Tématika spomínaného filmu korešponduje s dnešným Božím slovom. Apoštol Pavol nám totiž dnes zo svojho Druhého listu Korinťanom hovorí: „Bratia, ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“, aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“, aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu“ (2 Kor 1, 18-22). Apoštol Pavol nám pripomína Božiu vernosť, Božie áno a pozýva nás k nášmu „amen“, k našej odpovedi „áno“ Bohu. „Áno“ Bohu znamená našu dôveru Boha a vernosť Bohu, „áno“ Bohu znamená dôverovať Bohu v každej situácii nášho života, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe a našu dôveru premietať do každodenných skutkov.

Vždy, keď sa lúčim s mojimi nemeckými priateľmi, nezabudnú mi pripomenúť: „Bleib treu – zostaň verný!“

o. Jozef Žvanda