„Nemám chleba“, vraví vdova zo Sarepty Eliášovi. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“ Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z hrnca neubudne…“ (1 Kr 17, 7-16)
„Nemáme chleba!“ Bohu vďaka, túto vetu v našej krajine počuť už iba zriedkavo. A preto je potrebné sa porozhliadať a pomôcť tým, ktorí ho u nás doma ešte stále nemajú dostatok.
„Nemáme chleba!“ Ako tento výkrik zaznieva z chudobnej Afriky, z chudobných krajín Ázie, Južnej Ameriky, ale aj z periférií Európy a Severnej Ameriky? Ako silno zaznieva?
- Výkrik chudobných: „Nemáme chleba!“
„Nemáme chleba!“ Tento výkrik chudobných ma stavia pred otázku: „Som vďačný, že mám chlieb, že ho mám na každodennom stole svojho života? Ďakujem Bohu za dar chleba? Vnímam chlieb ako dar alebo všetko považujem za automatické?“ A s týmito otázkami prichádzajú ďalšie: „Ako narábam s chlebom, ako narábam s jedlom? Dokážem sa podeliť s ostatnými? Nekončí moje jedlo v odpadovom koši?“
- Prečo ten výkrik: „Nemáme chleba!?“
Prečo je tu tento výkrik aj v 21. storočí po Kristovi? Prečo aj dnes na svete denne zomierajú státisíce ľudí od hladu? Hádam preto, žeby naša zem už zostarla, žeby úrodná pôda prestala byť úrodnou? Kdeže. Úrodná pôda má v sebe stále silu rodiť. To Boh, láskavý Boh, tak zariadil. Zem rok, čo rok prináša novú úrodu a našou povinnosťou je starať sa o našu zem, aby aj tí, čo prídu po nás, mali dostatok chleba. Prečo teda ten výkrik? Nie je ten výkrik dôsledkom absencie iného chleba?
- Nechceme chlieb a tak nemáme chlieb.
Výkrik: „Nemáme chleba!“, preniká až do hĺbky našich sŕdc. „Nemáme chleba!“ Ale či to počujú sýte ľudské srdcia? Či verí sýty hladnému? Dennodenne sa katolíckych chrámoch po celom svete ponúka iný chlieb – Eucharistia – živý Kristus. Ten, ktorý nás v dnešnom evanjeliu oslovuje: „Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta!“, ten nás zároveň pozýva, aby sme do tohto sveta prinášali štipku lásky a porozumenia. Lebo tak, ako stačí štipka soli, aby jedlo získalo tu správnu chuť, tak aj štipka kresťanskej lásky pretvorená do ochoty podeliť sa o chlieb s hladnými, môže zúfalý výkrik: „Nemáme chleba!“, zmeniť v radostné zvolanie: „Vďaka Ti Bože za chlieb.“ Eucharistický chlieb je výzvou podeliť sa o chlieb pre naše telo. Eucharistický chlieb je tak podmienkou nášho každodenného chleba a pokrmu. Ale či dnes ešte túži sýty po Eucharistickom chlebe? Či necítime ohrozenie?
Ďakujeme Ti Pane a prosíme, aby nám nikdy nechýbal chlieb, chlieb pre našu dušu a telo.
Jozef Žvanda
Foto: Internet