Na benediktínskom cintoríne v Prahe, časť Břevnov, odpočíva Karel Kryl, známy ako „básnik s gitarou“, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českého protestsongu v rokoch 1968-1993. Jedna z jeho najznámejších piesni má názov: Král a klaun. Tu je časť textu piesne:
Král do boje táh, do veliké dálky a s ním do té války, jel na mezku klaun
Než hledí si stáh, tak z výrazu tváře, bys nepoznal lháře, co zakrývá strach
Tiše šeptal při té hrůze, Inter arma silent Musae, Místo zvonku cinkal brněním
Král do boje táh, do veliké dálky a s ním do té války, jel na mezku klaun
Král do boje táh a sotva se vzdálil tak vesnice pálil, a dobýval měst
Klaun v očích měl hněv, když sledoval žháře, jak smývali v páře, prach z rukou a krev
Tiše šeptal při té hrůze, Inter arma silent Musae, Místo loutny držel v ruce meč…
Všude křičel do té hrůzy, ve válce že mlčí Múzy, Muži by však mlčet neměli
Král do boje táh, s tou vraždící lůzou, Klaun třásl se hrůzou, a odvetu kul
Král do boje táh, a v červáncích vlídných, zřel na čele bídných, jak vstříc jde mu klaun
Když západ pak vzplál, tok potoků temněl, Klaun tušení neměl, jak zahynul král
Kdekdo křičel při té hrůze, Inter arma silent Musae, Krále z toho strachu trefil šlak
Klaun tiše se smál, a zem žila dále a neměla krále Klaun na loutnu hrál…
Kto je ten kráľ, o ktorom nadčasovo spieva Karel Kryl? Kto je tým kráľom, ktorý tiahne do boja, ktorému sa vo výraze tváre zračí klamstvo? Kto je tým kráľom, ktorý sotva sa vzdialil a „vesnice“ pálil a dobýval „měst“? Kto je tým kráľom, ktorého nakoniec „trafil šľak“?
Hľa, celé dejiny plné kráľov, plné takých kráľov, kráľov, ktorí ako tento vyspievaný kráľ „vesnice“ pálil. Čo povedať o dnešnej Sýrii a o dnešných kráľoch a o jej vypálených mestách a dedinách? A o mŕtvych, o státisícoch mŕtvych? Čo povedať o takýchto kráľoch, ktorí žijú aj dnes, aj u nás, v našej krajine? Čo povedať o takýchto kráľoch, ktorí pod rúškom slobody a tolerancie zabíjajú deťom rodinu a manželstvo ich rodičov? „Vo vojne že mlčia múzy, muži by však mlčať nemali,“ spieva v piesni Karel Kryl. Muži by mlčať nemali, zvlášť ak ide o takýchto kráľov, ktorí vypaľujú obce a mestá, ktorí vypaľujú srdcia svojho ľudu.
Slovo kráľ, tak vznešené a majestátne, je žiaľ pošliapané krvou nevinných ľudí. Prečo potom dávame dnes Kristovi titul kráľ, také pošliapané meno? Je Kristus kráľ alebo nie, a ak je kráľom, tak potom akým?
Áno, Ježiš Kristus je naozaj kráľom, je kráľom života, je kráľom lásky a pokoja. Ježiš Kristus je však iným kráľom, ako sú ľudskí králi. Prichádza, aby tomuto vznešenému slovu “kráľ” vrátil jeho pôvodný obsah. Ježiš Kristus je kráľ, o ktorom prorok Ezechiel píše nasledujúce slová: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Ako sa pastier ujíma svojho stáda, keď príde medzi svoje rozptýlené ovce, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase“ (Ez 34, 11-12). Ježiš Kristus je kráľ, ktorý sa stotožňuje s maličkými a biednymi ľuďmi, lebo on sám sa stáva maličkým a biednym. Ježiš Kristus je kráľ, lebo pre neho kraľovať znamená slúžiť, znamená to obetovať svoj život až do krajnosti, znamená to prijať do svojho života logiku pšeničného zrna, ktoré skôr než prinesie úrodu, musí byť pochované do zeme, musí samo sebe odumrieť. Na tohto kráľa, na Krista kráľa, majú hľadieť všetci králi zeme, všetci z nás, čo nesieme akúkoľvek zodpovednosť na tomto svete. Na Krista kráľa máme hľadieť my, všetci pokrstení, lebo v krste sme dostali účasť na jeho kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade. S Kristom kraľovať znamená slúžiť.
Krylovu pieseň v duchu Krista Kráľa si na záver dovolím poopraviť:
„Kristus Kráľ do boja tiahol a na pleciach niesol obrovský kríž. Preťažký kríž našich hriechov, na pleciach niesol a pod ním klesol, náš Kristus Kráľ. To všetko preto, aby sme žili a navždy boli a navždy s ním stáli, v nebeskom raji. Vďaka Ti, Kriste Kráľ, Spasiteľ, sveta Tešiteľ.”
Jozef Žvanda
Foto: Internet