V stredu 21. novembra 2018 popoludní o 14.30 sme v rámci aktivity Spoznávanie osobností pochovaných na ružomberskom cintoríne zorganizovali v Univerzitnom pastoračnom centre Jána Vojtaššáka v Ružomberku návštevu ružomberského cintorína, spojenú s návštevou hrobky ružomberského rodáka, maliara, svetoznámeho umelca milujúceho život obyčajného dedinského človeka, milujúceho rodný Liptov, majstra Ľudovíta Fullu.
Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku, kde prežil svoje detstvo a dospievanie. Potom už jeho kroky mierili za rozvojom talentu do Prahy, do Bratislavy, do Žiliny a do Martina, aby sa späť domov vrátil až ako šesťdesiatročný. V rokoch 1964-1965 mu v rodnom meste pod Čebraťom náš štát postavil Galériu aj so súkromným bytom, kde Ľudovít Fulla žil až do svojej smrti v roku 1980. Za toto gesto majster Fulla venoval nášmu štátu väčšinu zo svojich diel, ktoré dnes majú nevyčísliteľnú hodnotu. V zimnom semestri tohto akademického roka sme spolu so študentmi Katolíckej univerzity v Ružomberku v rámci predmetu Sústredenie zo spirituality navštevovali Galériu Ľudovíta Fullu a obdivovali sme krásu Fullových diel a obrovský talent, ktorý láskavý Boh vložil do ružomberského rodáka.
V stredu popoludní sme na ružomberskom cintoríne navštívili hrobku, v ktorej odpočívajú telesné pozostatky majstra Ľudovíta Fullu a jeho manželky Júlie Kláry. Vo vnútri hrobky, na prvý pohľad pripomínajúcej betónový bunker, sa nad hrobmi zosnulých manželov nachádzajú dve mozaiky – kópie Fullových obľúbených diel: Madona s anjelmi a tzv. Malé ukrižovanie. Pri hroboch zosnulého umelca a jeho manželky sme sa aj pomodlili a potom naše kroky smerovali ešte k ďalším hrobom umelcových príbuzných.
Za túto návštevu veľmi pekne ďakujeme pracovníkom Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, ktorí nám hrobku sprístupnili a ďakujeme aj historikovi Mgr. Petrovi Dvorskému za odborné sprevádzanie ružomberským cintorínom. Na záver je potrebné ešte dodať: Stojí zato navštíviť Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku a ponoriť sa do krásy umelcových diel. Určite v nich nájdeme niečo zo seba. Stojí za to navštíviť ružomberský cintorín a trocha sa tam zastaviť. Osobnosti, ktoré sú tam pochované, sa môžu pre nás stáť obrovskou inšpiráciou. Len škoda, že sme možno pri počítačoch zasedení.
Ešte raz: Ďakujeme!
Jozef Žvanda