V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života… (Lk 1, 39-56)
- Prijaté Božie slovo nás pozýva k službe.
Panna Mária sa hneď po stretnutí s archanjelom Gabrielom, ktorý jej oznámil, že Boh si ju vybral za matku Božieho Syna a keď ona toto slovo prijala, vydáva na cestu slúžiť svojej príbuznej Alžbete. Tak aj my, keď počujeme Božie slovo a keď ho aj prijmeme, sme pozvaní k nezištnej službe už tomu najbližšiemu človeku, ktorého stretneme. Ak sa Božie slovo v nás nepremení v nezištnú službu, potom ono nepadlo na úrodnú pôdu.
- Pozdraviť druhého človeka.
Panna Mária pri vstupe do Zachariášovho domu pozdravila Alžbetu. Jej pozdrav znamená: „Som šťastná, že si! Som šťastná, že budeš mamou! Som šťastná, že ťa Boh miluje! Tvoj život pre mňa znamená veľmi veľa, a preto ti chcem s láskou slúžiť!“ Vždy, keď pozdravíme druhého človeka, vyjadrujeme čosi podobné: „Som rád, že si! Mám o teba záujem. Vždy môžeš rátať s mojou pomocou!“ Čo však s tým, keď ľudia okolo seba prejdú a ani sa nepozdravia? Toto je prejavom ľahostajnosti voči druhému človeku a výpoveďou: „Daj mi pokoj, nechcem mať s tebou nič!“ Nešťastná ľahostajnosť. Ak padneš, kto ti potom pomôže vstať?
- Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene…
„Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.“ Každý prejav lásky voči nám, a teda aj úprimný pozdrav neznámeho okoloidúceho, je skutočným prejavom lásky, je viditeľným prejavom Božieho kráľovstva uprostred nás. Tam Pán udeľuje požehnanie a otvára oči srdca, aby sme videli aj neviditeľné a poznali aj nepoznateľné a aby sme nakoniec poznali Boha. Áno, toto môže urobiť aj jeden obyčajný pozdrav voči náhodnému okoloidúcemu človeku.
Naša návšteva sa môže uskutočniť už len tým, že úprimne pozdravíme druhého človeka, že tak vstúpime do jeho srdca a úprimne pozdravíme Ježiša v druhom človeku. A Pán nás zato požehná!
Text a foto: Jozef Žvanda