Pán dnes vystupuje do neba, vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Pán vystupuje do neba a celé nebo jasá, lebo domov sa vracia Pán, domov, do Otcovho náručia sa vracia Syn, milovaný Boží Syn. Celé nebo jasá, lebo domov, do neba, do Otcovho náručia sa vracia milovaný Syn, ktorí splnil Otcovu vôľu, Syn, ktorý zjavil človeku Božiu lásku. Pán vystupuje do neba…
Čo to znamená pre nás?
- Nebo jestvuje.
Jestvuje nebo, náš večný domov. Tam, kam sa dnes vracia Boží Syn, do neba, tam raz sme pozvaní aj my. On sa vracia do neba. A nebo, to je Otcovo náručie, náručie milovaného Otca, ktorý si objíma svojho Syna a dáva mu sedieť po svojej pravici. Nebo jestvuje, lebo tam sa dnes vracia Boží Syn, aby nám tam, kde je veľa príbytkov, pripravil miesto a aby sa potom pre nás vrátil. Nebo jestvuje, jestvuje večný život. Lebo či možno v človeku uhasiť tú večnú túžbu po živote, tú nekonečnú túžbu žiť? Nebo jestvuje. Dnes na slávnosť Nanebovstúpenia nášho Pána vyznávame vieru vo večný život v nebeských príbytkoch. Dnes, keď Pán vystupuje do neba za hlaholu poľnice s apoštolom Pavlom zároveň voláme: „Ani oko nevidelo, ani do ľudského srdca nevystúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
- Nebo je večný milujúci domov.
Ako pozemské dieťa veľmi potrebuje domov. Nestačí mu iba dom, potrebuje domov. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Domov je miesto, kde je milujúci otec a milujúca mama, kde sú tvoji milujúci súrodenci, tvoji starí rodičia. Domov je miesto, kde si prijatý a milovaný. Milujúci domov a milujúca rodina sú predobrazom milujúceho večného domova, milujúceho neba. Tak sa modlíme v Tretej Eucharistickej modlitbe: „Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré.“ Nebo je večný milujúci domov. Už teraz sa nám z toho treba tešiť. Pán splní svoje slovo, lebo On je Boh a nie človek. Pán splní svoje slovo a raz sa vráti aj pre nás, aby sme navždy zažívali nebo, večne milujúci domov.
- Nebo jestvuje, no jestvuje aj peklo – večná beznádej.
Z Listu Efezanom nám dnes apoštol Pavol ďalej odkazuje: „Bratia, nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania…“
Dnes na slávnosť Nanebovstúpenia nášho Pána prosme nášho Boha, aby osvietil oči nášho srdca, aby sme spoznali, aká je nádej. Ktosi povedal: „Svet bude patriť tomu, kto dá svetu nádej.“ Máme svoju nádej vkladať do rúk človeka, ktorý je tak nestály? Máme svoju nádej vkladať do tejto zeme? Pozorujeme, ako si niektorí budujú domy priam ako pevnosti, akoby by tu mali žiť večne. Máme svoju nádej vkladať do ekonomiky či kultúry a umenia? Človek je viac. Človek presahuje pozemský život, človek raz vstúpi do večného života. Má iba dve možnosti: nebo alebo peklo. No my sme pozvaní pre večný život v nebi. A tam vedie iba jedna cesta. Tou cestou je Ježiš Kristus. Jedine on je našou ozajstnou nádejou.
Jozef Žvanda
Foto: Internet