Prečo tie roky tak rýchlo plynú? Prečo nám tak rýchlo plynie čas? Prečo?
Len včera sme sa na tento svet rodili, len včera to boli naše prvé krôčky, len včera sme drali školské lavice, len včera to bolo, čo sme sa zaľúbili a keď nám tak silno tĺkli srdcia, len včera to bolo, čo sme si svojim áno zliali potôčiky našich životov do jednej rieky. Len včera sa nám rodili deti, len včera sme im pofúkali rozbité kolená, len včera sme ich hladili po hlávke a objímali s krížikom na dobrú noc, len včera sme ich viedli za rúčky, len včera si naše deti vymieňali obrúčky. A dnes? Dnes sme už dospelí, už dávno sme dospelí.
Nuž prečo nám tie roky tak rýchlo utekajú, tak rýchlo letia ako koníky, ako koníčky?
Však len nech si utekajú. Nech si tie naše rôčky utekajú ako koníky, len nech si letia ako koníčky. Nech si len utekajú, nech sa však nestratia. Nech nezblúdia z cesty tie naše rôčky, naše krôčky. Nech kráčajú po správnych, po priamych cestách. Nech nám tie naše rôčky neublížia, nech nepošpinia naše srdcia, nech si ich zachováme krásne a čisté, tak ako srdce našej mamy, Nebeskej mamy. Jej čisté a nepoškvrnené srdce nech je aj našim čistým a nepoškvrneným srdcom.
A rôčky? Nech si len letia ako koníčky. Až raz zastanú, až raz naše rôčky skončia, nech nás do neba prijme náš Pán. A nech sa na nás vyplnia slová proroka z dnešného čítanie, keď ďakujeme Bohu za Nepoškvrnené srdce Panny Márie. Nech aj o nás raz povedia: „Ich rod bude známy medzi pohanmi a ich potomstvo medzi národmi. Všetci, čo ich uvidia, poznajú, že oni sú pokolením, ktoré požehnal Pán.“ (Iz 61, 9-11)
Nuž prečo tie roky tak rýchlo plynú? Prečo nám tak rýchlo plynie čas?
Len nech si bežia, len nech si letia naše roky ako koníčky, len nech raz v nebi s našim nebeským Otcom všetci spolu spievame pesničky.
Jozef Žvanda
Foto: Internet