Skupina Kelly Family, úspešná na Európskom kontinente zvlášť v 90. rokoch XX. storočia nám vyspievala smutnú pesničku, smutnú osobnú skúsenosť z vlastného života, smrť svojej matky: „Why did you have to die When I was only at the age of five.“
Veľký kríž, aký je to kríž, keď zomrie mama… Tak napísal majster: „Mama je láska, lebo aj Boh je láska. Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.“ Veľký kríž, keď zomrie mama. Veľký kríž, keď zomrie otec. Z Trenčína pochádza už mŕtvy mladý otec. Aké kríže zažívajú deti bez mamičiek, bez otcov… aké sú to prenesmierne kríže… Aké sú to prenesmierne kríže, moderné kríže sirôt žijúcich otcov a mám? Koľko zlomených duší, detských sŕdc?
O pár dní sa k nám opäť vrátia, oni, naši študenti. O pár dní sa opäť budú ozývať vravou a smiechom a možno aj tichom a plačom múry našej Almamáter. Opäť sa k nám vrátia oni, naši študenti, naše deti, naše už dospelé duchovné deti. Aká je to radosť, že tu príde mladosť…
Avšak nie vždy postrehneme, čo je ukryté v nich, čo je ukryté v ich srdciach, aké túžby, aké nádeje, aké radosti, aké bolesti. Nie vždy to postrehneme, nie vždy to postrehneme. Mladí z Kelly Family nám dnes na sviatok Povýšenia svätého kríža vyspievali jeden z krížov mladých, kríž bez mamy, kríž bez otca. Možno práve preto sem prichádzajú naši študenti, pre ten kríž, pre ten kríž, aby sme im pomohli ho niesť. Nevidíme do ich sŕdc, ich dôvody, prečo sem opäť prídu. Zaiste túžia po vzdelaní, zaiste túžia sa uplatniť v živote a možno majú aj iné zámery, ktoré my celkom nepoznáme. Avšak aj Boh má svoje zámery. Možno sem prichádzajú, hoci to netušia, hoci to netušíme, možno sem prichádzajú vyliečiť svoje rany. Možno sem prichádzajú, aby im niekto iný pomohol niesť kríž. Aké je to ťažké, keď si na kríž sám…
Títo synovia a dcéry svojich rodičov, tiež často skúšaných a trpiacich rodičov, prichádzajú k nám, aby možno v nás našli svojich druhých, duchovných rodičov. A to každý jeden z nich. My sme ich duchovní otcovia, mamy. Všetci, čo akýmkoľvek spôsobom vstupujeme na pôdu našej Katolíckej univerzity, všetci sme duchovnými rodičmi našich študentov, duchovne ich plodíme a rodíme… Nie nadarmo zomrel na kríži iný Syn, Boží Syn, nebeského Otca. „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Boh nekonečne miluje nás, nekonečne miluje tých, ktorí opäť zasadnú do univerzitných lavíc. Boh ich nekonečne miluje, aj keď sa niekedy zdá, že oni ho nepotrebujú, že ho nepočujú, že si žijú vo svojom , možno internetovom svete. Boh nám ich posiela, aby sme im pomohli niesť ich kríž, kríže, aby sme trpezlivým nesením svojich krížov, vždy s pohľadom upretým na Kristov kríž, dávali zmysel ich krížom, aby ich kríže ich vnútorne pretvorili, aby tu zažili uzdravenie, aby tu zažili lásku.
Mladí majú množstvo krížov, o ktorých často ani netušíme. A nie je dobré to podceniť. Azda najväčší kríž je byť sám a nepociťovať lásku… Aké šťastie mal bohatý mladík, že nebol sám, že sa mal na koho obrátiť. Ani netušil, že prichádza k samotnému nebeskému učiteľovi a kladie mu otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život (Mk 10,17)?“ aké šťastie mal mŕtvy naimský mládenec, že mal matku. Pre jej slzy jej ho vrátil. Aké šťastie mal Augustín… Aký je to kríž byť bez mamy, bez otca? Aký je to kríž byť sirotou žijúcich rodičov… Aké šťastie mal Boží Syn, že nezostal sám. Pri jeho kríži stála jeho matka. Aké šťastie majú títo mladí, ktorí o pár dní prídu k nám, že v nás nenájdu otcov a matky s mŕtvymi srdcami, ale učiteľov, pedagógov, vychovávateľov, kňazov s milujúcimi srdciami mám a otcov.
Niekedy je krížom byť otcom a matkou, nie ľahkým krížom. Ako by nám to vedel vyrozprávať Abrahám? Ako by nám to vyrozprával z osobnej skúsenosti kráčajúc na vrch Moria, aby tam poslušný Bohu obetoval svojho syna, svojho jediného syna… Niekedy je krížom byť otcom a mamou, nie ľahkým krížom, keď ako Abrahám si bezmocný a ničomu nerozumieš a pred Tvojim zrakom Ti trpí a zomiera Tvoj syn a dcéra, keď duchovne trpí… Čo asi prežívala matka, Ježišova matka? Čo prežívajú rodičia, keď ich synovia a dcéry trpia? Čo asi prežívajú rodičia, keď sú bezmocní, keď sú bezmocní voči spávaniu svojich dospelých synov a dcér? A toto je aj náš kríž, kríž duchovných otcov a mám našich študentov, už dospelých mladých ľudí. Koľkokrát budeme bezmocní ako Abrahám…
Toto sú kríže, ktoré dnes vyčnievajú, dnes na sviatok Povýšenia svätého kríža. Avšak iba vďaka tomuto krížu, Kristovmu krížu, majú aj naše kríže zmysel. Majú zmysel kríže našich študentov, majú zmysel kríže ich rodičov, majú zmysel naše kríže. Iba vďaka Kristovmu krížu, krížu, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta, Eucharistia…
Kelly Family v spomínanej smutnej piesni nakoniec spieva: „Tvoj duch nikdy nezomrie
A všetky tvoje slová si zachovám ako poklad v mojom srdci…“ Možno neraz budeme pociťovať kríž ich nezáujmu, kríž ich povrchnosti, kríž ich lenivosti, kríž ich mladosti. Možno už roky pociťujeme kríž ťarchy, únavy, kríž projektov, kríž publikácií, kríž sympózií. Možno aj dnes pociťujeme ťarchu veľkých a ťažkých krížov, ktoré nás oberajú o tú pravú podstatu výchovy a vzdelávania, o duchovné otcovstvo či materstvo. Iba prijatím tohto kríža, iba prijatím ich krížov, krížov tých, ktorí sa o pár dní k nám opäť vrátia, iba s ochotou pomôcť im niesť ich kríž s láskou, s intelektuálnou láskou, ako to vraví Svätý Otec Benedikt XVI., teda ak im napriek všetkému ponúkneme intelektuálnu lásku, tým, že im budeme svojim slovom, ale aj životom s láskou prostredníctvom časných vecí zjavovať večnú Pravdu, iba tak náš duch v nich nikdy nezomrie a naše slová si zachovajú ako poklad vo svojich srdciach…
Avecrux, spes unica…
The Kelly Family: Mama
Prečo si zomrela
Keď som mal iba päť rokov
Tak náhle si bola preč
A ja som nevedel nájsť odpoveď
Teraz myslím na teba
Túžim po tvojej srdečnosti
Teba nikto nemôže nahradiť
A viem že kamkoľvek pôjdem
Budeš vždy so mnou
Chcem ti len dať vedieť oh oh
Mama niekedy mi chýbaš
Mama počuješ ma keď plačem
Mama niekedy mi chýbaš
Mama počuješ ma keď plačem
Za tebou
Tvoj duch nikdy nezomrie
A všetky tvoje slová si zachovám ako poklad v mojom srdci
Opustila si ma s úsmevom
Ale moja tvár nikdy neuschne od všetkých tých sĺz
Teraz myslím na teba
Túžim po tvojej srdečnosti
Teba nikto nemôže nahradiť
A viem že kamkoľvek pôjdem
Budeš vždy so mnou
Chcem ti len dať vedieť oh oh
Mama niekedy mi chýbaš
Mama počuješ ma keď plačem
Mama niekedy mi chýbaš
Mama počuješ ma keď plačem
Za tebou