„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu…“ (Lk 2, 29-30)
Starec Simeon sa konečne dočkal. Konečne dospel k najdôležitejšiemu bodu svojho života ku ktorému smeroval dlhé roky. Dnes sa v jeruzalemskom chráme stretáva so svojim Pánom, so svojim Spasiteľom. Duch Boží mu totiž vnukol, že nezomrie skôr, kým Ho, svoju Spásu neuvidí na vlastné oči. Mnohí boli vtedy prítomní v chráme, ale iba starec Simeon a neskôr aj stará žena, prorokyňa Anna mocou Božieho Ducha spoznali, koho prináša chudobný nazaretský pár vo svojom náručí.
Aj my smerujeme k tomuto bodu, k najdôležitejšiemu okamihu nášho života. Aj my sa raz stretneme so svojou Spásou, so svojim Spasiteľom. Kedy to stretnutie príde? V jeseni nášho života? A čo ak to príde už dnes, zajtra, pozajtra… Aké to bude stretnutie? Aké to bude, keď nám On bude hľadieť do očí? Vydržíme jeho pohľad?
Obaja starí ľudia Simeon aj Anna v tomto pohľade obstáli a spoznali to najpodstatnejšie, Toho najpodstatnejšieho. Evanjelista Lukáš už len dodáva, kým Simeon a Anna boli. On spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela. Ona od svojej mladosti z chrámu neodchádzala, ale vo dne slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
Simeon a Anna tak oslavujú Boha za dar múdrosti, ktorá je ovocím plodného života.
o. Jozef Žvanda