Skip to content Skip to footer

Hosť na KU: Svätá Zem, miesto poznačené postavou Ježiša Krista

14. 2. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prvá prednáška tohto semestra pod názvom – Sprevádzanie po Svätej Zemi s hosťom ThDr. Štefanom Novotným, PhD., ktorý pravidelne sprevádza pútnikov po Svätej Zemi.

 

Na začiatku prednášky nám upresnil geografické rozloženie Svätej Zeme (dozvedeli sme sa, že jej súčasťou nie je len Izrael, ale aj Jordánsko, časť Egypta, časť Sýrie a Libanonu) a zdôraznil, že ide o centrum diania biblických príbehov. „Vždy, keď prídem do Svätej Zeme, prvá vec, ktorú pútnikom hovorím, je – vitajte vo Svätej Zemi, ktorá je poznačená postavou Ježiša Krista.“ A ešte dodal: „Svätá Zem je to najdôležitejšie mariánske pútnické miesto – viem vám garantovať, že tu Panna Mária skutočne bola.“

Samotná prednáška sa opierala o fotografie z minuloročnej augustovej púte, pričom sa nám otec Štefan na jednej strane pokúsil priblížiť biblický kontext jednotlivých exponátov, ale objasnil nám aj historický vývoj, akým prešli od čias biblických dejín. Jednotlivé stavby tak odzrkadľujú hneď niekoľko vrstiev dejín. Múr nárekov (ktorý v skutočnosti nie je múrom nárekov, oveľa výstižnejším pomenovaním je anglické slovné spojenie the Western wall – Západný múr) je súčasťou chrámovej plošiny postavenej z iniciatívy Herodesa Veľkého, ale jeho časť pochádza z obdobia Osmanskej ríše. Hrob, v ktorom bol Ježiš pochovaný, dal v roku 135 po Kr cisár Hadrián zrovnať so zemou, aby židovský kult nahradil rímskym, až keď tu sv. Helena objavila kríž, jej syn cisár Konštantín  dal na tomto mieste postaviť baziliku, no aj potom bol chrám niekoľkokrát zničený a zachovala sa len rotunda Anastasis, zrekonštruovaná v čase križiackych výprav. Podobne je zachované miesto, na ktorom sa odohrávala Posledná večera, ale samotná stavba už nie je pôvodná, pretože vznikla v období križiackych výprav. Rovnako ako dejiny Svätej Zeme, aj zloženie jej obyvateľstva v sebe zahŕňa niekoľko kultúrnych rozmerov: neodzrkadľuje len kresťanskú kultúru a s ňou spojený turistický ruch, ale žije tu aj početná židovská a moslimská komunita a často medzi nimi dochádza ku konfliktom. Turisti sú tu relatívne v bezpečí, pretože miestni obyvatelia žijú z turistického ruchu, horšie sú na tom domáci kresťania.

V rámci diskusie otec Štefan zodpovedal hneď niekoľko otázok: prezradil nám niečo o Kibucoch, izraelských osadách, v ktorých miestni obyvatelia hospodária formou kolektívneho vlastníctva, ozrejmil nám dôvody, na základe ktorých môže Cirkev považovať Sväté písmo za dôveryhodný materiál a dal nám mnoho praktických rád ohľadom púte do Svätej Zeme, pričom uviedol výhody aj nevýhody skupinových a súkromných zájazdov.

 

ThDr. Štefan Novotný, PhD. pôsobí ako rektor v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach, je odborníkom na biblikum a sprevádza pútnikov  po Sv. Zemi.

 

Slavomíra Matlová