Dňa 14. 3. 2016 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Forenzná expertíza ostatkov sv. Jána Almužníka v Bratislave, ktorá  sa tentokrát konala v spolupráci s katedrou religionistiky a náboženskej výchovy FFKU. Hosťami o. Jozefa Žvandu boli forenzní antropológovia prof. MUDr. František Novomeský, PhD. a MUDr. František Štuller, PhD.

Čo sú forenzné vedy?

Forenzné vedy sú vedy, ktoré sa aplikujú pri vyšetrovaní a dokazovaní v trestných a civilných konaniach, pričom ide o postupy vedúce k preukázaniu totožnosti osôb, pravosti listín a podobne. Ako hostia na začiatku prednášky podotkli, súdne lekárstvo je jediný odbor lekárskych vied, ktorý historicky nevznikol z potreby liečiť, ale z potreby práva. Forenznej expertíze nebývajú podrobené len obete trestných činov, ale aj telá svätcov, alebo tých, ktorí sú v procese blahorečenia alebo svätorečenia. Rukami hostí tak prešli pozostatky otca biskupa Jána Vojtaššáka, bl.. Zdenky Schelingovej, ale aj sv. Jána Almužníka, ktorý predstavoval hlavný bod prednášky.

Sv. Ján Almužník a požiadavka na expertízu jeho pozostatkov

Narodil sa okolo roku 550 a pochádzal z Cypru. Bol biskupom v Alexandrii a svoj život zasvätil hlavne chudobným, zakladal nové nemocnice, pôrodnice a sirotince. Zomrel okolo roku 620, pochovali ho v Carihrade, neskôr jeho telo daroval turecký sultán kráľovi Matejovi Korvínovi. Od druhej polovice 15. storočia bolo jeho telo uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne, odkiaľ sa po bitke pri Moháči roku 1526 dostalo na Bratislavský hrad a roku 1530 bolo prenesené do Dómu sv. Martina, kde mu v 17. storočí ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy vybudoval náhrobnú kaplnku.

Forenzná expertíza pozostatkov Jána Almužníka bola vykonaná na základe objednávky bratislavskej arcidiecézy, ktorá mala hneď niekoľko požiadaviek: vykonať prehliadku a morfologickú identifikáciu tela, získať maximum antropologických fragmentov a antropometrických údajov a nájsť vhodnú lokalitu, z ktorej by bolo možné odobrať relikviu. Expertíza sa vykonala priamo na mieste, pretože nebolo dovolené previesť telo do laboratórií za účelom detailnejšieho výskumu.

Nečakané prekvapenia

V  čase forenznej expertízy bolo telo Jána Almužníka staré asi 1400 rokov, bolo preto potrebné narábať s ním opatrne, aby sa nepoškodilo. Veľkým prekvapením však bolo zistenie, že telo v minulosti prešlo procesom munifikácie, a tak okrem kostí boli jeho súčasťou aj mäkké tkanivá (zosušené mäkké svalstvo, okostnica, atď.). Aj balzamovanie má však svoje limity a vzťahuje sa len na mäkké tkanivá, existovala preto obava, že pri manipulácii s telom môže ľahko dôjsť k poškodeniu kostry. Na kosti Jána Almužníka však nakoniec museli použiť pílku. Omnoho predvídateľnejšie dopadla identifikácia a získanie antropometrických údajov. Vyplynulo z nich, že skúmané telo skutočne korešponduje so životopisom Jána Almužníka: na základe tvaru lebky bol určený pôvod nebohého v strednej alebo severnej Afrike, jeho výška bola vypočítaná približne na 164 cm a podľa stavu chrupu a kostí bol jeho vek stanovený medzi 50 a 60 rokov. Odobratie relikvie aj napriek dobrému stavu tela prebehlo s najväčšou opatrnosťou, určenie nesprávnej lokality by totiž mohlo spôsobiť znehodnotenie tela. Nakoniec relikviu odobrali z ihlice, teda z časti holenej kosti.

Úskalia forenznej antropológie a novodobí svätci

Forenzná expertíza pozostatkov sv. Jána Almužníka prebehla v čase, keď už bol uctievaný ako svätý, bolo teda evidentné, o koho sa jedná. Ak je však niekto ešte len v procese blahorečenia, je potrebné jeho telo jednoznačne identifikovať. Procesu identifikácie logicky predchádza vykopanie tela z hrobu. Hostia sa na tomto mieste priznali, že týmto úkonom nikdy nepoveria hrobára alebo iného pracovníka pohrebných služieb, pretože nemôžu riskovať poškodenie tela, proces vykopávania tak musia absolvovať sami. Niekedy je to celkom jednoduché, ale občas sa situácia skomplikuje, ako napríklad počas vykopávania rakvy s telom biskupa Buzalku, ktorú nebolo možné vytiahnuť cez betónový veniec, preto sa k nej museli prekopať inými cestami. Súčasťou identifikácie tela je určenie veku, pohlavia, výšky a iných údajov, pričom hlavnou zásadou je tu vedecká skepsa: Je to naozaj on? Na takéto výpočty však existuje hneď niekoľko zložitých tabuliek, sú to dlhé hodiny štúdia a sedavej práce. Stav tela pritom nezávisí len od času, ktorý od úmrtia uplynul, ale aj od geografickej oblasti a od zeme, do ktorej bolo telo uložené. Za najťažšiu prácu vo svojom živote hostia označili identifikáciu tela bl. Zdenky: bola pochovaná v masovom hrobe spolu s ďalšími jedenástimi sestrami, a tak bolo nevyhnutné spomedzi 380 kostí vyseparovať tie pravé. Tu pomohlo množstvo presných údajov a fotografií z väzenia, ktoré boli k dispozícii okrem iného aj v dokumentoch ŠTB.

Práca forenzných antropológov má aj svoje fascinujúce momenty. Takmer nevysvetliteľný objav nastal po odhalení tela Jána Vojtaššáka: Pozostatky mäkkého tkaniva sa už nezachovali, jeho biskupský plášť bol však v nepoškodenom stave, hoci bol vyrobený z prírodného materiálu, ktorý podlieha rýchlemu rozkladu podobne ako mäkké tkanivá.

Hostia na záver vyjadrili veľký rešpekt voči možnosti podieľať sa na procesoch blahorečenia a svätorečenia. Ak vezmeme do úvahy, že na ukončenie takého procesu sa v niektorých  prípadoch čaká aj niekoľko stoviek rokov, tak potom skoré blahorečenie a svätorečenie sestry Zdenky môžeme považovať za veľkú priazeň zhora.

Pár slov o hosťoch

Prof. MUDr. František Novomeský, PhD. je prednostom Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice  v Martine. Je zakladateľom a nestorom martinskej súdnolekárskej školy, renomovaný a medzinárodne uznávaný expert  na hyperbarickú medicínu a nehody pri potápaní, autor kníh o potápaní a nehodách pri nich. Zároveň je forenzným antropológom a spracovateľom expertíz ostatkov sestry Zdenky Schelingovej, biskupa Vojtaššáka, biskupa Buzalku, Titusa Zemana a Žofie Bosniakovej.

MUDr. František Štuller, PhD., je vedúcim lekárom súdnolekárskeho a patologického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Martine, žiak profesora Novomeského a má 25 rokov odbornej praxe v súdnom lekárstve. Odborne sa venuje forenznej antropológii vo všeobecnosti, ale aj dopravnej nehodovosti cyklistov a forenznej antropológii v rámci práce na prípadoch závažnej kriminality organizovaného zločinu. V rámci vzájomnej spolupráce s prof. Novomeským, PhD. spolupracoval na forenzných expertízach ostatkov sestry Zdenky Schelingovej, biskupa Vojtaššáka, biskupa Buzalku, Titusa Zemana a Žofie Bosniakovej.

Slavomíra Matlová