Ježiš chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb… (Lk 8, 1-2)
Pri pohľade do našich chrámov a kostolov nášmu pohľadu neunikne fakt, že medzi veriacimi v kostole je drvivá väčšina žien, muži sú tam iba v skromných percentách. V kostolných laviciach je ich minimum, no vidíme ich za oltárom v presbytériu. Nie je to diskriminujúce pre ženy? V kostole je ich drvivá väčšina a predsa nezainteresovaný človek môže mať dojem, že žena je vytláčaná na perifériu Cirkvi, tak ako je neraz vytláčaná na perifériu života. Aká je vlastne úloha ženy v Cirkvi?
V dnešnom evanjeliovom príbehu čítame, že Ježiša okrem apoštolov na jeho cestách sprevádzala aj skupina žien, ktoré uzdravil a ktoré mu z vďačnosti posluhovali. Ježiš nevytláča ženy na okraj spoločnosti, ba naopak vťahuje ich do centra života, sú v jeho úplnej blízkosti, rozpráva sa s nimi, zdieľa, uzdravuje ich a vracia im pošliapanú dôstojnosť, o ktorú sa zaslúžili iní muži. A týmto mužom išlo iba o jedno…
Ježišov prístup k ženám je obdivuhodný. Má k nim úctu, miluje ich, uzdravuje ich a vracia im dôstojnosť. Ale za svojich apoštolov ich nepovoláva. Túto službu vyhradil mužom. Od nepamäti dostal muž za manželku ženu. Ona je jeho priateľkou, spolupútničkou, ona je jeho srdcom, ona chráni mužove srdce a zjemňuje jeho drsnosť. Ale on je jej hlavou, on ju vedie, on ju chráni, on ju miluje, on jej načúva a ona sa môže o neho oprieť. Muž má tak milovať svoju ženu, ako Kristus miluje svoju Cirkev.
Aj v Cirkvi je to muž, ktorému Kristus zveril zodpovednosť byť hlavou, byť kňazom a chrániť, viesť a usmerňovať veriaci Boží ľud. Žene dal Boh srdce, aby Cirkev mala srdce, aby Cirkev nebola skostnatená, aby Cirkev mala cit, aby bola nežná, aby k sebe túlila svoje ovečky, zvlášť tie stratené. Žena má obrovskú úlohu v manželstve, obrovskú úlohu v rodine a má aj obrovskú úlohu v Cirkvi. Žene dal Boh jeden dar, ktorý muž nemôže nikdy dostať. Žene daroval Boh dar materstva. Dokonca žena, Panna Mária, je novou Evou, ktorá sa stala Matkou Božieho Syna. Žena je matkou, svojim materstvom, svojim srdcom, svojou obetou, modlitbou a láskou má spájať rodinu, má spájať duchovnú rodinu, Cirkevné spoločenstvo, Cirkev. V tom je úloha ženy v Cirkvi neopakovateľná a nenahraditeľná, byť matkou, byť dcérou, byť sestrou a svojou nežnosťou napomáhať mužom, kňazom, spájať, budovať a chrániť. Bez ženy by Cirkev bola skostnatenou pragmatickou byrokraciou a miestom mužského EGA. So ženou je však Cirkev rodinou a Božím spoločenstvom.
Jozef Žvanda
Foto: Internet