Skip to content Skip to footer

5. pôstna nedeľa A 2014 – Dať ľuďom nádej

Bol som novokňazom a každý štvrtok som v košickom krematóriu vykonával pohrebné obrady. Jedného dňa mnou otriasla tragická smrť štyroch mladých ľudí, ktorých som v to dopoludnie na ich poslednej pozemskej ceste odprevádzal. Po návrate domov som skľúčený  v dverách našej košickej fary stretol svojho farára. Ten si ma hneď všimol, a tak som mu príčinu môjho smútku vyrozprával. On namiesto slov ma ticho objal a po krátkej chvíľke dodal: „Jožko, my musíme byť pre ľudí svedkami nádeje. My musíme ľuďom dodávať nádej.“ Dlho som nad týmito slovami premýšľal a časom pochopil ich význam.

Pôstne nedele – cesta k prijatiu iniciačných sviatostí vo Veľkej noci

Slávime piatu pôstnu nedeľu. V stredoveku sa od tejto nedele do centra modlitieb veriacich dostávala myšlienka Kristovho utrpenia a na znamenie smútku sa v kostoloch odstraňovali alebo zahaľovali všetky ozdoby, kríže a obrazy. Kríže sa zahaľujú aj dnes a takto zahalené zostanú až do Veľkého piatku. Bohoslužba slova počas pôstnych nedelí je prípravou na blížiace sa Veľkonočné sviatky. Vo veľkonočnej vigílii katechumeni príjmu tri iniciačné sviatosti: krst, birmovanie a Eucharistiu. Z tejto skutočnosti vyplýva aj téma bohoslužby slova pôstnych nedelí. Prvá pôstna nedeľa sa zaoberala problematikou Kristovho zápasu na púšti, druhá nám v premenení na hore predstavila víťazného Pána Veľkej noci. Tretia sa niesla témou krstu, štvrtá témou sviatosti birmovania, kde sa zdôrazňovalo včlenenie do spoločenstva spásy poukazom na iniciačné pomazanie a znamenie svetla. A čo je nosnou témou dnešnej piatej pôstnej nedele? V kontexte predchádzajúcich pôstnych nedieľ mali by sme dnes uvažovať o Eucharistii. V čítaniach a v evanjeliu však počuť slová o smrti, vzkriesení a živote. „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie,“ hovorí dnes Ježiš v rozhovore s Martou (Porov. Jn 11, 25). Teda aký to má súvis?

Mystérium Božieho mlčania

V dnešnom evanjeliu čítame, že Ježišov dobrý priateľ Lazár ochorel. On sa však po obdŕžaní tejto smutnej správy neznepokojuje a do Betánie sa vôbec neponáhľa. Dokonca nechá svojho priateľa aj zomrieť, nechá smútiť jeho sestry Martu a Máriu a mnohých Lazárových priateľov. Toto nepochopiteľné Ježišovo konanie, resp. nekonanie zneistí aj jeho učeníkov. Koľkokrát podobné Božie mlčanie zneistí aj nás? A čo Božie mlčanie nad Auschwitzom, gulagmi? Zdá sa, že  Ježiš mlčí, ak ide o jeho priateľa. Aj my máme neraz podobný pocit, že Boh mlčí, ak ide o nás, jeho priateľov. Naozaj Boh mlčí? „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn,“ vysvetľuje nechápajúcim Ježiš. A zakrátko to aj vysvetlí na postoji k svojim priateľom. Tým vďaka priateľstvu dovolil nahliadnuť do svojej duše. Dovolil im, aby vďaka znameniam, ktoré robil, spoznali v ňom v Mesiáš, ktorý chce človeku dať oveľa viac, ako oslobodenie spod nadvlády Rimanov. On, ich priateľ, chce im ukázať, že jemu ide o oveľa viac. On im, ale aj nám, chce darovať večný život. Aj preto dovolí krajnosť, dovolí Lazárovu smrť, aby ho vzápätí z tejto smrti vyslobodil. Tým potvrdí slová, ktoré svedčia o ňom, slová, ktoré majú posilniť nielen vieru Marty, ale aj našu vieru: „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie.“ Ježiš Kristus je život, dáva svoj život za život sveta. Všade kam vstúpi, tam už niet smrti, ale všade zvíťazí život. Toto je hlavný dôvod, prečo sa nám môže niekedy zdať, že Ježiš mlčí. On je tu blízko nás, len možno my v tom hluku sveta ho nevidíme, nepočujeme. A tak máme pocit, že mlčí, máme pocit, že jeho mlčanie nás zneisťuje. Na ceste nášho duchovného rastu máme niekedy pocit, že On nás svojich priateľov nechá zomrieť, nechá zomrieť našu vieru v nás, aby nás vzápätí vzkriesil ešte silnejších, aby vzkriesil našu vieru ešte silnejšiu a mocnejšiu.

Ja, Eucharistia, som vzkriesenie a život

A aký to má súvis s Eucharistiou? Ježišove slová: „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie,“ nás vovádzajú do kontextu s rečou, ktorú pred časom po zázračnom rozmnožení chleba vyriekol v synagóge v Kafarnaume. Ježiš vtedy povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Ježiš nám chce ponúknuť viac ako Lazárovi. Kým jeho vrátil späť do pozemského života, nás svojich priateľov chce priviesť do Božieho kráľovstva, do spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou. A tým prostriedkom, ktorý časom rozpozná aj Marta, aj Mária aj vzkriesený Lazár, je Eucharistia. Ona je totiž živý Kristus, Pán a Boh. Ak ju – Ho prijímame v Eucharistii, už teraz máme v sebe večný život a ani neumrieme. Vo chvíli smrti vďaka Eucharistii prejdeme do večného života.

Ja, kňaz, svedok nádeje?

Až neskôr, až oveľa neskôr som pochopil, čo pre mňa znamená, že ja kňaz mám byť nádejou pre ľudí. My kňazi máme byť pre Boží ľud svedkami nádeje tým, že im lámeme chlieb života, že prostredníctvom nás k nim prichádza Eucharistia a Božie slovo. Božie slovo ako svetlo na našej pozemskej ceste a Eucharistia, ako posila na tejto ceste. Bez Božieho slova a bez Eucharistie ťažko dať ľuďom nádej. A možno vôbec na tomto svete žiť bez nádeje na večný život? Bol by to vôbec život? Lazár mal šťastie. Život mu vrátil Kristus – Eucharistia.

Jozef Žvanda

Foto: Internet