Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ (Mt 15, 21-25)
Dnešné evanjelium nám predstavuje stretnutie Ježiša so ženou, ktorá ho prosí o pomoc. Žena je pohankou. S pohanmi sa židia nesmú stýkať. Žena je tak vylúčená na okraj spoločnosti, lebo nespĺňa kritéria židovského spoločenstva. Prvá Ježišova reakcia akoby potvrdzovala fakt vylúčenej, bezmocnej ženy z náboženských dôvodov. Žena, vylúčená na okraj spoločnosti len preto, že nespĺňa kritéria izraelskej morálky, je však matkou, milujúcou matkou, trpiacou matkou pre svoju dcéru, ktorej chce pomôcť. Táto žena potrebuje pomoc. Či tejto žene má byť odopretá pomoc len preto, že nemá rovnakú farbu trička, ako sú tie naše?
Vnútri každého z nás je ukryté srdce, ľudské srdce, ktoré túži po šťastí, túži milovať a byť milované, ľudské srdce, ktoré trpí. Toto srdce je ukryté vo vnútri každého z nás a vôbec nezáleží na farbe pleti, na národnosti, na náboženstve, na pohlaví, na postavení, na veku. Ľudské srdce je rovnaké a je nad tým všetkým. Preto nie nadarmo vkladá Boh do úst proroka Izaiáša dnešné slová: „Toto hovorí Pán: ,Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.´ V každom prípade, vždy ak ide o človeka, o akéhokoľvek človeka, je potrebné zachovať toto základné: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo…“ Prečo je však Ježiš zdržanlivý, prečo hneď pozitívne nereaguje?
Prvotná Ježišova úloha nespočíva v uzdravovaní ľudí od bolesti tela. Aj keď Ježiš toto robí a mnohým vráti zrak, sluch, zdravie ba niektorým aj život, predsa zázračne neuzdraví všetkých a nevzkriesi všetkých. Jeho hlavným poslaním je hlásať evanjelium o Božom kráľovstve a o Božej láske. Prijatie evanjelia do svojho života je pozvaním napodobňovať Boha v jeho láske, v jeho milosrdenstve, v jeho pravde, v jeho dobrote, trpezlivosti a spravodlivosti. Žiť evanjelium je náročné, ale uzdravujúce. Milovať Boha a ľudí je uzdravujúce. Nezištné konanie dobra prináša do ľudského srdca pokoj a uzdravenie. Ježiš tak ponukou evanjelia pomáha človeku žiť šťastne už tu na zemi. Život podľa evanjelia pomáha predchádzať mnohým chorobám a ťažkostiam tak na tele ako aj na duši. Preto je Ježiš voči kanaánskej žene zdržanlivý. Skúma, či tejto žene ide o viac, ako o uzdravenie dcéry od zlého ducha. Skúma, či táto žena je ochotná zmeniť svoje srdce a obrátiť sa k Bohu, aby sa sama nevylučovala zo spoločnosti. Ježišovi ide teda o viac, vždy mu ide o viac, vždy mu ide o večný život.
Takto možno chápať aj slová proroka Izaiáša: „Toto hovorí Pán: ,Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.´ Ak ide o človeka, nikto nesmie byť vylúčený zo spoločnosti len kvôli pôvodu, farbe pleti, národnosti či náboženstve. Ak ide o človeka, vždy máme zachovať právo a konať spravodlivo, vždy nám má ísť o viac, nie iba o pozemský život, ale aj o večný. Koľkých chudobných ľudí stretávame na uliciach. Nestačí im dať iba almužnu, tu ide o viac, o zachovanie práva a spravodlivosti. Nestačí dať človeku do rúk rybu, treba ho naučiť chytať ryby. Nestačia kozmetické úpravy, aby sme pomohli našej spoločnosti. Tu ide o viac. Treba dať človeku viac, dať mu evanjelium a naučiť ho žiť. Je potrebné chcieť ozajstné dobro človeka, jeho večný život.
Jozef Žvanda
Foto: Internet