Dňa 13. 2. 2018 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prvá prednáška tohto semestra pod názvom Prenasledovanie kresťanov. Hosťom o. Róberta Slotku bol Ing. Július Kahanec, spolupracovník českej pobočky organizácie CSI (Kresťanská medzinárodná solidarita).
Prečo práve kresťania?
Ak objektívne zhodnotíme situáciu vo svete, prídeme k záveru, že je kresťanstvo tým najprenasledovanejším náboženstvom. Kresťania totiž tvoria až 80 % spomedzi ľudí prenasledovaných na základe svojho náboženského presvedčenia. V súčasnosti je obeťou diskriminácie každý desiaty kresťan, čo v praxi znamená, že spomedzi dvoch miliárd kresťanov vo svete je ich diskriminovaných asi 200 miliónov, z toho je ročne zabitých asi 100 tisíc. Môže za to aj skutočnosť, že je kresťanstvo najrozšírenejším svetovým náboženstvom a ešte stále zaznamenáva nárast počtu svojich príslušníkov. Kresťania sú zároveň tými, ktorí obhajujú demokratické princípy a chápu autoritárske, totalitné režimy ako hrozbu (prenasledovanie v Číne), aj principiálna miernosť a nenásilnosť je proti kresťanom často zneužívaná. Okrem toho sú v post-koloniálnych krajinách, akými sú napr. Irak a Sýria, kresťania mylne považovaní za „agentov západu“. Aj globálny charakter Katolíckej cirkvi je dôvodom pre systematické potláčanie jej vplyvu.
Ako to prebieha v praxi?
Prenasledovanie kresťanov prebieha hneď v niekoľkých rozmeroch. Na jednej strane ide o prenasledovanie na spoločenskej úrovni, pričom je na kresťanov vyvíjaný systematický nátlak v smere konverzie na iné náboženstvá. V jednotlivých krajinách sú však kresťanom kladené aj rôzne byrokratické prekážky. Príkladom sú administratívne obštrukcie kladené protestantským cirkvám v porovnaní s Pravoslávnou cirkvou v Bielorusku, alebo nutnosť schválenia opráv kostolov zo strany guvernéra v Egypte. Kresťania majú často sťažený prístup k zamestnaniu, väčšinou na pozície v štátnej správe alebo v armáde. V niektorých krajinách platia zákony, ktoré kresťanov stavajú do nerovnocennej pozície v porovnaní s inými náboženstvami, alebo sa na ich základe z kresťanských postojov vyvodzujú trestnoprávne dôsledky (zákon proti rúhaniu alebo proti konverzií na kresťanstvo). Proti kresťanom sú následne vedené súdne procesy, ktoré sa často končia rozsudkami smrti. Častými javmi sú aj vynútené konverzie kresťanov na iné náboženstvá, potláčanie kresťanskej misionárskej aktivity či úplný zákaz bohoslužieb. Prenasledovanie má aj svoje extrémne formy, akými sú násilie proti jednotlivcom či verejné útoky. V niektorých krajinách má takéto násilie až charakter „genocídy“
V 20. storočí bol hlavným zdrojom prenasledovania kresťanov komunizmus. Keď sa koncom osemdesiatych rokov začal postupne rozkladať, kľúčovú úlohu v potláčaní práv kresťanov prevzal náboženský fundamentalizmus. Kresťanom neprajú ani autoritárske režimy či vojnové konflikty. V posledných rokoch sa na západe objavuje nový fenomén, ktorým je radikálny sekularizmus. Ide o ovládnutie politickej, akademickej aj mediálnej sféry zo strany hodnotového relativizmu, neomarxizmu a liberalizmu. Tieto hodnotové systémy vedú k zavádzaniu nových ľudských práv, s ktorými sa kresťania logicky dostávajú do konfliktu prostredníctvom svojej inklinácie k prirodzeným ľudským právam.
Činnosť Kresťanskej medzinárodnej solidarity
Na počiatku CSI stáli tiché demonštrácie vo Švajčiarsku, ktoré v roku 1977 usporiadali protestantskí pastori na podporu prenasledovaných kresťanov v Sovietskom zväze. Neskôr sa organizácia rozšírila o pobočky v Česku, Nemecku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Južnej Kórei a USA. Cieľom organizácie je podpora prenasledovaných kresťanov, obrana a presadzovanie princípov náboženskej slobody a humanitárna pomoc určená obetiam katastrof. Najvýznamnejším projektom CSI je oslobodzovanie kresťanských otrokov v Sudáne, ktoré sa začalo po vypuknutí občianskej vojny v roku 1985. Okrem toho organizácia realizuje projekty na Srí Lanke, v Nigérii a Sýrii, súčasťou ktorých je praktická pomoc utečencom, obetiam násilia a hladujúcim či podpora kresťanských dedín.
Pár slov o hosťovi
Ing. Július Kahanec je rodákom zo Řatca a vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe. Je dlhoročným spolupracovníkom českej pobočky Kresťanskej medzinárodnej solidarity (CSI), ktorá sa venuje pomoci prenasledovaným kresťanom po celom svete. Zároveň pôsobí ako riaditeľ podujatia “Akademické týdny”, ktoré sa každoročne koná v Novom Městě nad Metují.
Slavomíra Matlová
Foto: Internet