Dňa 24.10.2017 sa v priestoroch Katolíckej univerzity uskutočnila prednáška pod názvom Jahveho plameň. Išlo o symbolickú exegézu starozákonnej knihy Pieseň piesní (Vľp 8, 5 – 7) a prednášal ju hosť otca Róberta Slotku – SSLic. Vladimír Peregrim, SDB.
Božia alebo ľudská láska?
Pieseň piesní je kniha Starého zákona, ktorú z hľadiska hebrejského aj kresťanského kánonu radíme medzi tzv. múdroslovné knihy. Hoci sa v knihe priamo nespomína Božie meno, predsa je v židovskom náboženstve vnímaná ako jedna z najposvätnejších kníh Starého zákona. Niektorí biblisti túto knihu označujú ako zbierku svadobných spevov, ktoré medzi sebou nesúvisia a chronologicky na seba nenadväzujú. My však vychádzame z predpokladu, že ide o jednotné lyrické dielo, pričom jeho časti vytvárajú celistvý obraz, mozaiku, ktorá by bez jednotlivých kúskov nedávala zmysel.
Podstatou Piesne piesní ako lyrického diela je tzv. svadobná metafora, ktorá pozostáva z celého sledu metafor. V dejinách bola táto kniha spravidla interpretovaná alegoricky ako vzťah medzi Bohom a človekom (Boh a izraelský ľud v židovskom ponímaní, Ježiš Kristus a Cirkev u kresťanov). Druhým interpretačným protipólom je snaha dať dielu výlučne literárny zmysel bez duchovnej podstaty (láska muža a ženy). Duchovný aj literárny rozmer diela spája tzv. symbolická exegéza, ktorá, hoci kladie dôraz na vyzdvihnutie ľudskej lásky, pripúšťa oba významy.
Kde je tu Boh?
Nasledujúca časť prednášky bola zameraná na interpretáciu veršov (Vľp 8, 5 – 7), ktoré podobne ako ostatné biblické texty, majú viacero prekladov a nesú v sebe niekoľko významových vrstiev. Hoci sa grécky a hebrejský preklad rozchádzajú v jednoznačnej identifikácii, ktoré verše sú prehovormi ženícha alebo nevesty, je tu evidentné vyjadrenie čistého a vrúcneho vzťahu medzi nimi (žena ako tá, ktorá muža prebúdza pre čistú lásku, identita ženy ako pečate (tej, ktorá dáva zmysel existencii muža). Avšak súbežne s vyzdvihnutím ľudskej lásky tu zároveň nachádzame prepojenie na Boha. Evidentné je to už na úrovni číselnej symboliky – pomenovanie môj milý sa v knihe nachádza 26 krát, čo je numerická hodnota mena Jahve a v iných starozákonných textoch odkazuje priamo na osobu Boha. Významové paralely v sebe skrýva aj zmienka o jabloni, ktorá na jednej strane predstavuje afrodiziakum (posvätný strom v gréckej mytológii), no na druhej strane ide o biblický symbol stromu poznania dobra a zla. Ten nám indikuje návrat k rajskej záhrade v pozitívnom slova zmysle, pretože sa tu oslavuje láska medzi mužom a ženou bez hriechu, resp. ešte pred spáchaním hriechu. Aj zmienka o pečati má okrem vyjadrenia blízkosti medzi mužom a ženou biblický rozmer, ktorý je odkazom na vzťah medzi Bohom a jeho ľudom: „V ten deň, hovorí Pán zástupov, vezmem ťa, Zorobábel, Salatielov syn, môj sluha, hovorí Pán, a urobím ťa pečaťou, lebo teba som si vyvolil.“ (Ag 2, 23)
Odkazom na Boha – Jahveho v texte Piesne piesní je aj využitie mýtických prvkov, ktoré sú tu však demýtizované. Láska bojujúca proti smrti nie je len štylistickým zvratom, ale predstavuje mýtus známy na celom blízkom východe. Láska ženy (potvrdená pečaťou) chce predstavovať amulet proti smrti, čo nám okrem mýtického rozmeru indikuje Boha, ktorý stojí na strane izraelského ľudu v boji proti zlu. Aj žiarlivosť Boha, ktorý si zamiloval Izrael ako svoje vlastníctvo, je v tomto kontexte podobná žiarlivosti ženy. Mytologický kontext má aj slovné spojenie Jahveho plameň, ktoré v jednotlivých prekladoch taktiež vyznieva mnohoznačne: plameň ako mytologická zmienka o Rešepovi (bohovi smrti a plodnosti), na druhej strane plameň lásky / vášne (bojujúci proti podsvetiu), no zároveň tu možno nájsť prepojenie na biblický krík, ktorý nezháral: láska nie je plameň, ktorý ťa spaľuje, ale ak je plameň skutočne Jahveho, láska ťa nezničí.
V posledných rokoch bola Pieseň piesní podrobená aj interpretáciám, ktoré predstavujú pomýlený významový posun: ide o interpretácie na základe feministického kľúča alebo sa tu kladie do popredia erotický aspekt lásky. Pieseň piesní však v sebe skrýva veľké posolstvo, a tak sa vyvarujme interpretáciám, ktoré by predstavovali jeho redukciu.
Pár slov o hosťovi
Vladimír Peregrim je členom rehole saleziánov Don Bosca. Pochádza zo Žiliny a základnú teológiu vyštudoval v Turíne. Licenciát Svätého písma získal na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Momentálne pôsobí v Rožňave a učí v Turíne na Università Pontificia Salesiana.
Slavomíra Matlová
Foto: Internet