Skip to content Skip to footer

Hosť na KU: Bc. Eduard Filo, Kresťania a politika – Nehrajme sa na Pilátov, neumývajme si ruky

Dňa 10. 4. 2018 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Kresťan a politika. Hosťom o. Róberta Slotku bol Bc. Eduard Filo, ktorý nám porozprával o tom, aký postoj by mal kresťan zaujať k politickému dianiu, či už z hľadiska aktívneho pôsobenia v politike, alebo číreho záujmu o veci verejné.

Od modlitby k regionálnej politike

Na začiatku prednášky nám hosť objasnil, akým spôsobom sa dostal na politickú scénu. Všetko sa to začalo projektom „Adoptuj si politika“, cieľom ktorého bola modlitba za jednotlivých politických predstaviteľov. Zaujímavosťou je, že najviac modliacich sa „prívržencov“ získali práve tí politici, ktorých pôsobenie občanom najviac prekáža. Dodnes v priestoroch parlamentu prebiehajú pravidelné modlitby za slovenských politikov, ku ktorým je možné pripojiť sa.  Priamym pokračovaním tejto iniciatívy je aj projekt pod názvom „Kresťan v politike“. V rámci neho prebieha formácia mladých ľudí, ktorí majú ambíciu vstúpiť do politiky. A tak si hosť jedného dňa povedal, že keď už sám formuje mladých ľudí, mal by získať aj praktické skúsenosti. Dal teda dokopy niekoľko ľudí z farnosti a spolu vstúpili do komunálnej politiky, pričom časť z nich sa dostala aj vyššie, do regionálnej politiky. Aj napriek značným politickým úspechom však hovorí, že politika nie je jeho srdcovou záležitosťou, prednosť má aj naďalej vlastná rodina a animátorská činnosť.

Kresťanský politik a kresťan v politike

Víziou projektu „Kresťan v politike“ je vybudovať kladný vzťah kresťanských občanov k politickému dianiu. Politiku totiž väčšinou oprávnene vnímame ako špinavú hru, hlavne ak objektívne zhodnotíme  všetky súčasné kauzy. Je však potrebné zdôrazniť aj tú svetlejšiu stránku a pouvažovať nad tým, čo vlastne Boh s politikou zamýšľa. Preto je vhodné, aby kresťania neostávali pasívni, ale naopak, aby sa v politike angažovali. Ak už nič iné, modlime sa za tých, ktorí spravujú veci verejné. Aj list Timotejovi nás vyzýva k tomu, aby sme vzdávali vďaky a modlili sa za kráľov, i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote (Tim 2, 3). Keď sa ľudia aktívne zapájajú do modlitby za politikov, časom sa pristihnú pri tom, že už nemajú chuť na politikov nadávať, ale naopak, že ich začínajú vnímať ako ľudí stvorených Bohom. Hoci nemusíme súhlasiť s rozhodnutiami politických predstaviteľov, ako kresťania sme ich pozvaní milovať.

Aj pápež František nám zdôrazňuje, že sa nesmieme hrať na Piláta a umývať si ruky. V učení Cirkvi je totiž politika chápaná ako najvyššia forma činorodej lásky, hlavne v oblasti sociálnej a charitatívnej. Ak do politiky vnesieme ducha evanjelia, už nebude taká špinavá. Politická scéna sa často mení na priestor pre ľudí, ktorí chcú vládnuť a získať  vplyv. Sme to však my kresťania, kto sa musí zaujímať o veci verejné a vstupovať do nich, prinášať kvas, chuť a vôňu. Aj sám hosť dosvedčil, že odkedy so svojou partiou vstúpil do komunálnej politiky, začalo sa tamojšie prostredie meniť: ostatní poslanci už vedia, že si  niektoré veci nemôžu dovoliť (nastal úbytok korupcie a pod.), ľudia si tiež pochvaľujú, že ich konečne niekto počúva. Ak však aktívne vstupujeme do politiky, musíme si položiť otázku, prečo sa chceme verejného diania zúčastniť. O zárobku sa v komunálnej politike hovoriť nedá, nie je ani naším cieľom presadiť sa a postaviť svoje meno na piedestál. Nesmieme byť len bezhlavou súčasťou väčšinového prúdu, ale musíme si neustále klásť otázky a zamýšľať sa nad tým, či naša angažovanosť smeruje k službe a dobrej veci.

Súčasná politická scéna je plná kresťanov, byť kresťanským politikom je „in“. Je však rozdiel medzi kresťanským politikom a kresťanom v politike: nepotrebujeme prídavné meno kresťanský, ale musíme byť kresťanmi vo vnútri, mať vzťah s Bohom, byť Bohu poslušní. Iba tak môžeme presvedčiť ostatných o tom, že máme niečo, čo oni nemajú a dosiahnuť, aby to zatúžili spoznať. Smäd vo vnútri človeka totiž nikdy nezaplní tento svet, môže tak urobiť len Boh.

Princípy kresťanského pôsobenia na politickej scéne

Ak chceme byť dobrými politikmi, musíme byť predovšetkým dôveryhodnými ľuďmi. K tomu potrebujeme dva základné piliere: charakter a odbornosť. Charakter my kresťania často máme, no niekedy nám chýba odbornosť. Na druhej strane, v politike pôsobia mnohí dobrí odborníci, no neochotní  na sebe pracovať. Aj to je dôvod, prečo ľudia strácajú dôveru v politikov. Vo všeobecnosti platí, že  je potrebné robiť dobré veci dobrým spôsobom. Ako kresťania musíme ísť ďalej: robiť Božie veci Božím spôsobom. Ak chceme aktívne vstúpiť do politiky, začnime v najbližšom okolí a opýtajme sa ľudí, čo by oni radi zmenili. Existuje veľa oblastí, na ktorých sa dá popracovať, hlavne vo sfére sociálnej či rodinnej politiky, v otázkach bezpečnosti a pod. Byť aktívnym vo svojom okolí má už samo o sebe výhody: ľudia oveľa radšej volia človeka, ktorý už má kus práce za sebou, ako toho, kto sa zmobilizuje krátko pred voľbami. Ak sa nechceme v politike priamo angažovať, môžeme sa aspoň zúčastňovať na verejných podujatiach, akým je napríklad zasadnutie mestského zastupiteľstva. Aj tu môžeme dostať príležitosť k zásahu do verejného diania, môžeme napríklad navrhnúť nový zákon. A nakoniec, nie je dobré byť osamelým vlkom, ale naopak, výhodnejšie je mať vnútorný okruh ľudí, s ktorými sa o svojich aktivitách radíme, alebo ktorí sa angažujú spolu s nami. Pre vstup do komunálnej politiky nie je potrebný ani veľký kapitál – predvolebná kampaň sa dá robiť aj kreatívne, bez extrémnych finančných nákladov. Najdôležitejšie však je ukázať ľuďom, že to skutočne myslíme vážne.

Silným argumentom pre angažovanosť kresťanov v politike je aj citát pápeža Františka: „Preferujem viac Cirkev doráňanú a špinavú, pretože vyšla do ulíc, ako Cirkev, ktorá ochorela uzavretosťou a pohodlnosťou…“ Nebojme sa teda vykročiť smerom k aktívnemu záujmu o politické dianie a buďme kresťanmi na tom správnom mieste.

Pár slov o hosťovi

Bc. Eduard Filo  vyštudoval odbor riadenie cirkevných a neziskových organizácií“ na Univerzite Komenského. Pracuje ako koordinátor pre stredné a západné Slovensko v ZKSM. Vedie projekty Kresťan v politike, Modlitby v parlamente a iné. Je komunálnym poslancom v Trenčíne a poslancom VÚC.

 

Slavomíra Matlová

Foto: T2.sk