Skip to content Skip to footer

Dušičky 2018. Smrť, život a Eucharistia

Tri témy sa nesú dnešnou bohoslužbou slova.

  1. Téma: Smrť našich blízkych a naša smrť

V dnešný deň sa modlíme za všetkých verných zosnulých. Sú to naši blízki, ktorí už nás predišli do večnosti, sú to naši známi a aj neznámi. Všetci tí, ktorí tu na tomto svete žili od jeho počiatku. V duchu ďakujeme Bohu za ich život, za všetko to dobro, ktoré v živote vykonali a zároveň odprosujeme za ich hriechy. Pri spomienke na všetkých verných zosnulých si zároveň uvedomujeme aj svoju smrť. Aj my raz skončíme svoju pozemskú púť, aj my raz zomrieme. Dnes sa modlíme aj za našu šťastnú hodinu smrti.

  1. Téma: Život – večný život

Aj keď je dnešný deň skôr poznačený smútkom a nostalgiou za svojimi blízkymi, dnešná bohoslužba slova sa nesie témou života. V knihe Múdrosti dnes čítame: „Duše spravodlivých sú v Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi; za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti“ (Mud 3, 1-9). V dnešný deň viac ako inokedy vyznávame vieru v naše vzkriesenie a vo večný život. Veríme, že smrť je len prechodom z pozemského života do večného. Veríme, že tak ako naši blízki zomrelí, aj my raz budeme žiť večný život, že budeme hľadieť Bohu z tváre do tváre a on nám zotrie z očí všetky slzy. A tak sa náš dnešný smútok mení na radosť. Preto sa smrti nemusíme báť.

  1. Téma: Eucharistia – živý chlieb, ktorý nám prináša večný život

Ak nám niečo vzácne naši predkovia zanechali, tak to je naša viera a celé jej dedičstvo, čiže Božie slovo, sviatosti a spoločenstvo Cirkvi. To sú najväčšie dary. Denne v našom chráme slávime Eucharistiu, keď sa nám tu na oltári sprítomňuje živý Kristus. Je to On, živý Kristus, ktorý nás raz vzkriesi pre večný život a ktorý nám dnes hovorí. „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim pre večný život“ (Jn 6, 51-58). Výstižne to kedysi vyjadril jeden z kňazov: „Keď držím v rukách paténu s obetným chlebom a hovorím „suscipe“ (vezmite)… cítim, že držím v rukách nielen kúsok nekvaseného chleba, lež celé dejiny vesmíru v ňom… A keď vyslovujem konsekračné slová, počujem, ako rezonujú celým vesmírom. V duchu vidím, ako sa týkajú nielen chleba, nielen mňa a všetkých ostatných, lež ako prenikajú ako Boh svojou všadeprítomnosťou všetko stvorenie i každú časticu hmoty a pozdvihujú ich do novej existenčnej roviny: „Hľa, tvorím všetko nové“ (Zjv 21, 5). V duchu vidím, ako tieto slová znovu intímne spájajú s Bohom všetko stvorenie. Ako pre Kristovu krv navracajú Bohu, čo mu náleží a čo mu hriech vyrval. Tuším, ako je Boh nepredstaviteľne bližšie všetkým veciam, než sú ony samy sebe. Ako povstáva v Kristovej kňazskej obete nová zem a nové nebo. Zakúšam silu Kristovej obety pre celé stvorenie. Aj Eucharistia má svoju kozmickú dimenziu. To preto, že Ježiš je život sám.

Jozef Žvanda

Foto: Jozef Žvanda