Neveriaci Tomáš sa dotkol Ježišových rán. V tej chvíli bola jeho neviera uzdravená. Tomášove pochybnosti a následná skúsenosť s Ježišovými ranami sú tak veľkou službou pre nás a cestou k uzdraveniu aj našej neviery a našich rán. Treba sa dotknúť Ježišových rán a našich vlastných rán.
Dotknúť sa rán… Ustráchaní učeníci to ešte vtedy celkom nechápali. Keď sa im večer po zmŕtvychvstaní zjavil vzkriesený Kristus, pozdravil ich slovami: „Pokoj vám!“ Ježiš to takto urobil dvakrát, aby vyliečil ich rany spôsobené hriechom ich nevery. Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Slovami: „Pokoj vám,“ sa Ježiš dotýkal ranených sŕdc apoštolov, aby ich uzdravil. A následne ich pozýva, aby od tejto chvíle sa aj oni ako kňazi dotýkali rán. Aby sa dotýkali rán hriešnikov a aby tieto veľké rany uzdravovali skrze Ježišove rany. Aby cez dotyk Ježišových rán, z ktorých prúdi milosť odpustenia cez rozviazanie hriechov, rozhrešenie, uzdravovali rany hriešnikov.
Vo večeradle zmŕtvychvstalý Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia ako prostriedok na vyliečenie ľudských sŕdc po ťažkých ranách hriechu. Sviatosť zmierenia je dotykom, dotykom Ježišových rán na naše rany, aby jeho rany nás uzdravili. Dotyk Ježišových rán je vlastne nekonečným Božím milosrdenstvom. Cez Ježišove rany slovami a modlitbou kňaza Boh uzdravuje pokorného hriešnika.
Náš živý Pán nás denne pozýva dotknúť sa jeho rán.
Jozef Žvanda
Foto: Internet