Cestoval som autom. Náš študent mi pomohol pri riadení auta, potreboval som si oddýchnuť. V tom sme prišli na križovatku. Potrebovali sme odbočiť vľavo, ale bol tam zákaz. Značka ukazovala jasne prikázaný smer vpravo. Môj študent to už chcel odpáliť vľavo, ale ja som jednoznačne nesúhlasil. Presviedčal ma, že tu na okolí po policajtoch niet ani stopy, prečo by sme si to mali komplikovať. Aj tak som nesúhlasil a žiadal som, aby rešpektoval dopravné predpisy. Odbočili sme vpravo. Po pár metroch môj mladý šofér nechcel veriť vlastným očiam. Za blízkym bildbordom stálo policajné auto a jeho osádka nás celý čas pozorovala. Môj študent od prekvapenia vykríkol: „Otec Jozef, pozrite policajti. Zachránili ste ma!“ „Nielen teba sme zachránili, zachránili sme aj mňa. Čo ak by sa náhle z ľavej strany vyrútilo auto? A zachránili sme aj moju peňaženku. Ty peniaze nemáš, a tak tú pokutu by som musel zaplatiť ja,“ odpovedal som.
Slávime 3. pôstnu nedeľu. V bohoslužbe slova v prvom čítaní nám dnes zaznieva Dekalóg – Desať Božích prikázaní. Ten sa vo Svätom písme po prvýkrát objavuje v Druhej Mojžišovej knihe, v knihe Exodus a to hneď po východe Izraelského národa z Egypta. Po druhýkrát nachádzame tieto slová v Piatej Mojžišovej knihe – v knihe Deuternomium, keď Boh nanovo odovzdáva toto slovo Izraelskému národu. Židia po štyridsiatich rokoch putovania púšťou stoja pred bránami Zasnúbenej zeme. Skôr než do nej vstúpia, dostávajú pravidlá, ako v tej prisľúbenej zemi žiť, ako správne žiť, aby im navždy patrila, aby ju ľahkovážne nestratili. Aj na ďalších stránkach Biblie sa s Dekalógom stretávame. Boh počas celých stáročí posielal k svojmu vyvolenému národu nových a nových prorokov, ktorí mali zblúdený Izraelský národ nanovo privádzať k Bohu tým, že budú zachovávať Božie prikázania. Aj Pán Ježiš neraz cituje prikázania. V stretnutí s neznámym bohatým mladíkom, ktorý sa Ježiša pýta: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“, Ježiš odpovedá: „Zachovaj prikázania: „Nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, cti svojho otca i matku…!“
Aj my dnes počúvame Desať Božích prikázaní. Aký to má význam pre nás?
Pre židovský národ Desať Božích prikázaní malo byť základom, na ktorom mali budovať svoju budúcnosť. Aj Jeruzalemský chrám, do ktorého dnes Ježiš vstúpil, tu vďaka pevným základom stál už stáročia. Čo bolo jeho skutočným oporným múrom? Nie kameň, na ktorom bol chrám postavený. Skutočným základom sa pre Jeruzalemský chrám stalo Desať Božích prikázaní a ich zachovávanie. Ak židia prikázania zachovávali, nik tento chrám nemohol ohroziť, ak ich však prestali rešpektovať, chrám už na pevnom základe nestál, a nepriatelia ho ľahko dobili. Divíme sa dnes Ježišovmu správaniu? Ježiš vybadal nerešpektovanie Božích zákonov. Kšeftovanie a obchodvanie na pôde chrámu už neohrozovali iba samotný chrám, ale celý vyvolený národ. Budúcnosť Izraela závisela výlučne od poslušnosti alebo neposlušnosti Bohu a jeho Desiatim Božím prikázaniam.
Desať Božích prikázaní je nadčasových a jestvuje tu už od prvej chvíle existencie človeka. Desať Božích prikázaní má svoj základ vo večnom Božom zákone, ktorý Boh vložil do človeka ako tzv. prirodzený zákon. Desať Božích prikázaní je vpísaných do srdca každého človeka bez rozdielu rasy, národnosti či náboženstva. Boh daroval človeku prikázania ako dar, ako orientačné značky na ceste životom a do neba. Prikázania ukazujú smer a spôsob ako žiť, chránia človeka pred sebou samým, chránia človeka pred svetom, upravujú vzťahy tak, aby človek mohol šťastne žiť. Desať Božích prikázaní nemožno zrušiť. O platnosti či neplatnosti Dekalógu sa v parlamentoch nerokuje. Oni sú trvalo platné, tak ako trvalo platia aj fyzikálne zákony. Desať Božích prikázaní je celistvých, spolu súvisia a žiadne z nich nemožno vylúčiť. Kto porušuje čo len jedno prikázanie, porušuje celý zákon, ohrozuje seba, ohrozuje iných. Najdôležitejšie prikázanie je prvé. Na rešpektovaní, či nerešpektovaní Boha sa všetko láme. Desať Božích prikázaní možno prirovnať k rieke, ktorá má brehy. Tie síce nedovolia vode tiecť kade sa jej zachce, voda musí rešpektovať brehy, no na druhej strane voda má svoju dynamiku a sviežosť. Ako náhle voda prekročí brehy, prestáva byť darom a začína ničiť. S Desiatimi Božími prikázaniami je to podobné. Človek má slobodnú vôľu, a tak prikázania rešpektovať môže a nemusí, musí však rátať s dôsledkami. Jestvujú iba dve cesty, buď prikázania budeme rešpektovať alebo nie. V Starom zákone Boh hovorí Izraelskému národu jasne: „Buď budeš rešpektovať prikázania a budeš žiť, alebo nebudeš a zomrieš.” Ako sa toto slovo denne v našom živote napĺňa…
Ak často počujeme slová, že dnes je už iná doba, že dnes sa už nežije tak, ako sa žilo pred časom, že ak tak žijú všetci, prečo by som ja tak žiť nemohol, aj tak stále platí: Božie prikázania sú nadčasové a stále platia. Môj príklad so skúsenosťou s rešpektovaním dopravných predpisov je možno pokrivkávajúci. No rešpektovanie dopravných predpisov mi vtedy nielenže zachránilo peniažky, ale možno aj život.
Na záver už len možno otázka, či zopár otázok? Nie je Desať Božích prikázaní pilierom môjho života? Nestojí život mojej rodiny na rešpektovaní Božích prikázaní? A nie je to tak aj s Európou či so svetom?
Jozef Žvanda
Foto: Internet