Čo sa nám vynára v mysli, keď počujeme slovo dedičstvo?
V prvej chvíli je to možno hneď myšlienka na materiálne veci, ktoré naši rodičia alebo starí rodičia počas svojho života nadobudli a na sklonku svojho života ho odovzdávajú – darujú svojim potomkom. Určite nás to poteší, keď zdedíme dom, či pozemok alebo auto, koľko je však kvôli dedičstvu aj priekov a hriechov. Ak rodičia spravodlivo nerozdelia svoj majetok medzi svoje deti, ak to neurobia ešte počas svojho života, niekedy chamtivosť a závisť ich potomkov rozbije rodiny na celé roky a desaťročia a možno aj navždy.
Okrem materiálnych vecí, však jestvuje aj duchovné dedičstvo. A tým sú hodnoty, ku ktorým nás viedli naši rodičia, vychovávatelia, kňazi či zasvätené osoby a všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom vstupovali do nášho života a do našej výchovy.
Čo sa týka duchovného dedičstva, to je aj to, čo je hlboko zapísané v génoch nášho národa, to, čo tam láskavý Boh vpísal, hodnoty, ktoré žili počas stáročí naši predkovia.
K duchovnému dedičstvu patrí aj kultúrne dedičstvo. Po našich predkoch sme zdedili jazyk, písmo, piesne, rozprávky, povesti, literárne, výtvarné, hudobné a všetky umelecké diela. K duchovnému dedičstvu patrí aj naša milá krajina pod Tatrami.
Ak takto uvažujeme nad dedičstvom, musíme povedať, že sme zdedili veľmi veľa, že sme úžasní boháči. Veď len naša krajina akým je pre nás bohatstvom. Lenže, uvedomujeme si to vôbec?
Kristus – naše najväčšie dedičstvo.
O dedičstve je reč aj v dnešnom prvom čítaní. Apoštol Pavol v Liste Efezanom píše, že v Kristovi sme sa stali dedičmi. Dedičmi čoho sme sa stali?
Sme dedičmi Božieho kráľovstva. Boh si nás už pred vekmi vyvolil, povolal a požehnal. Boh túži s nami raz zdieľať spoločenstvo v nebi. Boh túži, aby sme sa raz dostali do neba až do takej miery, že neváhal za nás obetovať svojho jediného syna.
V Kristovi sme sa stali dedičmi Krista, on je našim najväčším dedičstvom. Bez Krista by náš život smeroval k ničote, nihilizmu a nemal by zmysel. Kristus je pre nás najväčším dedičstvom, lebo vďaka nemu sa dívame na tento svet jeho očami, očami evanjelia, očami Božej lásky a milosrdenstva. V Kristovi sme sa stali dedičmi Božích prikázaní, prikázania lásky, stali sme sa dedičmi sviatosti, zvlášť sviatosti krstu, sviatosti zmierenia a Eucharistie. V Kristovi sme sa stali dedičmi Cirkvi, dedičmi Kristovho mystického tela, dedičmi spoločenstva, v ktorom sa voláme bratmi a sestrami.
No najväčším dedičstvom je pre nás Ježiš Kristus, Boží Syn, Boží Baránok. Iba vďaka nemu sme tu. Iba vďaka nemu máme nádej na večnú spásu a veríme, že raz vo večnosti budeme žiť naveky. Iba vďaka dedičstvu Ježiša Krista sa môžu všetky ostatné dedičstva pre nás stať požehnaním. Bez neho, bez Ježiša, sa pre nás statnú skôr kliatbou. Lebo či môže byť šťastný chamtivý človek, ktorý svojich súrodencov okradol o majetok? Či môžu byť šťastní tí, ktorí svoje deti, naše deti a našu mládež oberajú o dedičstvo Krista?
Nuž ohromné dedičstvo. Len či sme si ho vedomí, či sme si tohto dedičstva vedomí.
A potom, ešte jedna vec: Ako dedičstvo Ježiša Krista odovzdať našim deťom, našej mládeži? Ako toto ohromné dedičstvo odovzdať tým, ktorí prídu po nás?
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda