Vzdávam vďaky Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia, keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách vo dne v noci. (2 Tim 1, 1-3)
Keď na mňa ľudia myslia, keď si na mňa spomenú, čo v tej chvíli asi pociťujú? Čo sa im v ich mysli v súvislosti so mnou v tej chvíli vybaví? A spomenie si vôbec niekto na mňa?
Apoštol Pavol vyjadruje svoj hlboký vzťah k svojmu najbližšiemu žiakovi Timotejovi, keď píše: „Neprestajne na teba myslím. Neprestajne sa za teba modlím. A vtedy, keď na teba neprestajne myslím a keď sa za teba neprestajne modlím, vtedy chválim Boha za teba, vzdávam vďaky Bohu za teba, lebo si pre mňa veľkým darom.“ Tu si môžeme uvedomiť niekoľko skutočností:
- Aké je dôležité nemyslieť iba na seba, ale myslieť aj na druhých.
Aké je dobré myslieť na druhých, aby neboli sami. Aké je to dobré im to aj povedať: „Často, resp. denne myslím na teba.“ Tak má utvrdiť manžel svoju manželku o láske k nej, keď pre pracovné povinnosti je odcestovaný. „Denne na vás myslím“, sú slová, ktoré by mal vyriecť otec svojim deťom, ak nemôžu byť spolu, ak musím odísť z domu ďaleko za prácou. Aké je dobré myslieť, denne myslieť na svojich blízkych, na ktorých mi záleží a aké je to dôležité im to aj povedať.
- Aké je dôležite sa za druhých aj modliť.
Apoštol Pavol, keď myslí na Timoteja, hneď sa za neho aj modlí. Modliť sa za niekoho znamená hovoriť Bohu o ňom, o tom človeku, ktorého mám tak rád, na ktorom mi tak záleží. Aké je to dobré sa za druhých, za svojich blízkych sa modliť. Keď o nich Bohu hovoríme, zároveň ich lepšie spoznávame. V modlitbe ich lepšie spoznávame. Ak povieme niekomu, že sme sa za neho pomodlili alebo, že sa za neho denne modlíme, vtedy ten náš blízky môže objaviť lásku, veľkosť lásky, ktorou ho milujeme. Je to jeden z najkrajších darov modliť sa za druhých a modliť sa aj za tých, za ktorých sa nikto nemodlí.
- Aké je dôležité za druhých ďakovať Bohu.
Všetci sme spolupútnici na ceste do večnosti. Boh nás pozval na tento svet práve do tohto času, na toto miesto a daroval nám ľudí a nás daroval ľuďom. Niekedy si navzájom slúžime a máme voči sebe úctu, niekedy sa naopak nemilujeme a láska medzi nami priam zúri. Aj vtedy aj inokedy, vždy je potrebné chváliť Boha za druhých, vždy, či už nám robia dobré alebo nám ubližujú. Keď nás ľudia milujú, vtedy naozaj treba za to chváliť Boha a zároveň prosiť, aby sme aj my dokázali milovať, aby aj za nás chválili Boha. Keď nám niekto ubližuje, aj vtedy nám treba chváliť Boha. Boh vidí do našich sŕdc, on pozná dôvod, prečo nám iní ubližujú. V takejto chvíli musíme siahnuť niekedy až na dno trpezlivosti, až na dno síl, aby sme to zvládli. A vtedy rastieme. Je veľmi dôležité ďakovať Bohu za všetkých ľudí, no paradoxne zvlášť za tých, ktorí nám ubližujú.
Avšak, kiežby ľudia nechválili Boha za naše chyby. Kiežby chválili Boha za našu lásku. A toto je aj dnešná Pavlova skúsenosť. Pavol chváli Boha za Timoteja, za Timotejovo hlboko spriaznené srdce.
Jozef Žvanda