Robby je hlavným hrdinom románu Traja kamaráti od Ericha Máriu Remarqua. Spisovateľ nám v tejto knihe, ktorá stojí za prečítanie, predstavuje Robbyho a jeho kamarátov, ktorí si po návrate z vojny vybudujú autoservis. Z vojny, ktorú len s veľkým šťastím prežili, sú však frustrovaní a už neveria v nič, neveria v Boha, neveria ani v lásku. Predsa však do života Robbyho láska v podobe nádhernej Patrície – Pat, vstupuje. Čo však na túto lásku povie pani Zálewská, majiteľka penziónu, v ktorom je Robby ubytovaný?
Dámu, ktorú vždy skrývate,“ povedala pani Zalewská, „skrývať nemusíte. Pokojne k nám môže chodiť verejne. Páči sa mi…“ „Veď ste ju ešte nevideli, „ odvetil som. „Upokojte sa, videla som ju,“ dôrazne prízvukovala pani Zálewská. „Videla som ju a páči sa mi – dokonca veľmi – , ale to nie je žena pre vás!“
„Naozaj?“
„Veru nie. Už som sa čudovala, ako ste k nej prišli v tých vašich putikách. Ale, pravdaže, tí najväčší flákači…“
„Odbočujeme od témy,“ prerušil som ju.
„To je žena,“ vravela a podoprela si boky, „pre muža v dobrej, zabezpečenej situácii. Skrátka, pre bohatého muža!“
Tu máš, ale si dostal! Práve to ti chýbalo. „To môžete povedať o každej žene,“ namietol som podráždene.
Potriasla šedivými lokňami. „Len počkajte! Budúcnosť ukáže, že mám pravdu!“
„Ach, budúcnosť!“ Zlostne som hodil na stôl manžetové gombíky. „Kto dnes ešte ráta s budúcnosťou! Prečo by som si už teraz mal kvôli tomu lámať hlavu!“
Pani Zálewská ustarostene kývla majestátnou hlavou. „Vy mladí ľudia ste čudáci, všetci do jedného. Minulosť z duše nenávidíte, prítomnosťou pohŕdate a budúcnosť je vám ľahostajná. Môže mať toto dobrý koniec?“
Čo vy vlastne rozumiete pod dobrým koncom?“ spýtal som sa. „Koniec môže byť dobrý iba vtedy, keď všetko predtým bolo zlé. Potom zlý koniec je oveľa lepší.“
„To sú len prekrúcačky,“ odvetila dôstojne pani Zalewská a rozhodne vykročila k dverám. Ale keď už mala ruku na kľučke, znovu zastala ako pribitá. „Smoking?“ vydýchla začudovane. „Vy?“
S vypleštenými očami si obzerala Kösterov oblek, ktorý visel na skrini. Vypožičal som si ho, lebo som mal ísť večer s Pat do divadla. „Isteže ja!“ odvrkol som jedovato. „Vaša kombinačná schopnosť je neprekonateľná, milostivá pani…“
Zahľadela sa na mňa. Jej tučnou tvárou sa prehnala hotová búrka myšlienok. Skončila v širokom sprisahaneckom úsmeve. „Aha,“ povedala. A potom ešte raz: „Aha!“ A už vonku, iba tak ponad plece, prešibane a s pôžitkom, tvár rozžiarená večnou radosťou ženy z takýchto objavov. „Tak je to teda!“
„Áno, tak je to, ty prekliate babisko!“ zavrčal som za ňou, keď som si už bol istý, že ma nepočuje. Potom som rozzúrený šmaril na zem nové lakovky aj so škatuľou.
Pre bohatého muža – akoby som to aj sám nevedel!…
Z knihy: Traja kamaráti. Autor: Erich Mária Remarque
Foto: Internet