História, vznik a činnosť Univerzitného pastoračného centra biskupa Jána Vojtaššáka (UPaC) v Ružomberku.

ThLic. Ing. Jozef Žvanda

Prednáška odznela na Konferencii o pastorácii na Katolíckej univerzite, ktorú v marci 2006 zorganizovala Katedra katechetiky a praktickej teológie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Úvod

„Spoločne a s Božou pomocou to zvládneme.“ To bolo motto, s ktorým som pred viac ako piatimi rokmi prichádzal do Ružomberka, kde mne spolu s pátrom Štefanom Halienkom, SJ a Rastislavom Waxmonským, správcom farského úradu v Liptovskej Teplej, bola zverená duchovná starostlivosť o študentov, pedagógov a zamestnancov Katolíckej univerzity (KU). Táto univerzita, jediná svojho druhu na Slovensku, bola zriadená Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v roku Veľkého Jubilea, v roku 2000 . Už predtým tu od roku 1995 pôsobila Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja (KPF). Od vzniku KPF popri intelektuálnej stránke na tejto fakulte zohrávala dôležitú úlohu aj duchovná starostlivosť o študentov, pedagógov a zamestnancov, pre ktorú boli vyčlenení niekoľkí kňazi. Títo počas niekoľkých rokov položili základy pre budovanie duchovnej starostlivosti na KU, základy pre neskôr zriadené Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka (UPaC ) v Ružomberku.

1. Duchovná starostlivosť o členov akademickej obce Katecheticko – Pedagogickej fakulty sv. Ondreja v Ružomberku (KPF)

KPF v Ružomberku bola v tom čase na Slovensku z hľadiska formácie študentov celkom novou inštitúciou, a tak jej koncepcia sa kryštalizovala postupne, predovšetkým porovnávaním so seminármi a vznikajúcimi Univerzitnými pastoračnými centrami (UPC). „Bol to náročný čas hľadania identity. Cieľom formácie, od ktorého sa odvíja jej koncepcia, je výchova katolíckej inteligencie s pevnou osobnou vierou, jasným poznaním aj v spletitej kultúrnej situácii a schopnosťou angažovať sa v Cirkvi a spoločnosti. Takýto cieľ je obohatením aj z hľadiska Návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR.“
Podľa ThLic. Martina Mikolášika ťažisko duchovnej formácie na KPF v tom čase spočívalo v rozvíjaní viery študentov, ktorá by mala byť osobná, nie formálna, intelektuálne zdôvodnená na rozdiel od príliš citovej a angažovaná na rozdiel od pasívnej. Pri duchovnej starostlivosti sa využívali prvky spoločné s formáciou v klasických inštitúciách (Kňazské semináre, rehoľné spoločenstvá) a spoločné s činnosťou UPC, dôraz sa však kládol na špecifickú situáciu KPF.

1.1. Špecifiká a ťažkosti spojené s duchovnou starostlivosťou na KPF
Kňazi zodpovední za duchovnú starostlivosť sa na KPF už od začiatku stretávali so špecifikami a ťažkosťami, s ktorými bolo potrebné počítať:
– krátky pracovný týždeň a malá vzdialenosť domov, čo malo za následok kumulovanie študijných povinností do troch – štyroch dní.
– angažovanie sa doma, a nie na KPF
– pasivita veľkej časti študentov a náklonnosť k formálnosti
– absencia duchovnej a kresťanskej motivácie študovať na KPF
– nezrelosť v osobnej slobode
– prevaha dievčat
– odlúčenosť študentských domovov

1.2. Zhrnutie činnosti v oblasti duchovnej starostlivosti na KPF
Duchovná starostlivosť bola rozdelená na tri časti:

1.2.1. Duchovná starostlivosť v nepriamom zmysle – k viere intelektuálne zdôvodnenej
Tak, ako to stanovovala vtedajšia smernica biskupov pre pastoráciu vysokoškolákov , podstatnú časť duchovnej starostlivosti malo tvoriť poznanie právd viery. Na KPF túto zložku zabezpečovalo štúdium náboženstva ako študijného odboru alebo u študentov sekulárnych odborov predmet Úvod do teológie. Osvedčilo sa, aby tento úvod učil kňaz, ktorý mal možnosť byť so študentmi aj pri cvičeniach zo spirituality. Sem patrili aj rozličné voľnočasové aktivity intelektuálneho zamerania.

1.2.2. Duchovná starostlivosť v priamom zmysle – k viere osobnej
Duchovné cvičenia – cvičenia zo spirituality
Najintenzívnejšou duchovnou aktivitou boli cvičenia zo spirituality, ktoré mal v rámci študijného programu absolvovať každý študent. Cvičenia sa absolvovali v študijných skupinách približne v počte 30 – 35 študentov. Koncepciu cvičení zo spirituality pre študentov náboženských odborov tvorili Duchovné cvičenia od sv. Ignáca z Loyoly, ktoré boli rozvrhnuté do štyroch rokov a bola uprednostnená vďaka svojej historickej osvedčenosti a rovnako bola rešpektovaná študentmi najrôznejších hnutí a duchovných smerov. Pre piaty ročník bola predbežne plánovaná tematika zohľadňujúca ich skorý vstup do pracovného života. Cvičenia pre študentov sekulárnych odborov trvali kratší čas (tri dni), mali voľnejší priebeh a viac evanjelizačný charakter.

1.2.3. Ďalšie aktivity v oblasti duchovnej starostlivosti na KPF
Eucharistia – každodenné slávenie dvoch sv. omší v Kaplnke Sv. Alberta, rovnako aj sv. omša dvakrát v týždni na internáte IKAR.
Sviatosť zmierenia a duchovné rozhovory – dennodenné vysluhovanie sviatosti zmierenia a rovnako aj čas pre duchovné rozhovory.
Pobožnosti, adorácie a iné – modlitba Liturgie hodín, adorácie, modlitba sv. ruženca, krížová cesta sa uskutočňovali vzhľadom na liturgické obdobie. Okrem spoločných slávení sa kládol dôraz aj na to, aby si boli študenti schopní pripraviť a realizovať niektoré pobožnosti sami, tvorivo ich stvárniť.
Spoločenstvá – v budovaní spoločenstiev prevládla predstava, že je potrebné posväcovať prirodzené spoločenstvá, v ktorých študenti žili – izby, krúžky, jednotlivé chodby. Študenti mali možnosť stretávať sa aj v rámci svojich spoločenstiev a hnutí, kde však bola snaha o trpezlivosť, aby spoločenstvá nenarúšali ducha jednoty.
Duchovná starostlivosť o pedagógov – pedagogickí pracovníci boli otvorení pre duchovnú starostlivosť a viacerí z nich nielenže sa zúčastňovali slávenia Eucharistie, ale aj pristupovali k sviatosti zmierenia a mnohí mali záujem o duchovné rozhovory

1.3. Duchovná starostlivosť voľnočasová – k viere samostatnej, zodpovednej a angažovanej
Vo voľnom čase si študenti vytvárali aktivity, ktoré boli buď intelektuálneho, sociálneho alebo zábavného zamerania. V každom z nich sa však pestovali duchovné hodnoty alebo ich hľadanie v súčasných kultúrnych pohyboch. Aj keď špirituál väčšinu z nich inicioval, snažil sa, aby študenti postupne preberali iniciatívu a aby boli v aktivitách samostatní a zodpovední.

1.4. Pravidelné aktivity počas semestra
Časopis MYMIMO – bol akoby priesečníkom a reflexiou študentských aktivít. Pracovalo v ňom najaktívnejšie jadro študentskej obce.
Filmotéka – premietanie hodnotných, ale stále komerčných filmov pre väčšie množstvo študentov
Filmový klub – premietanie umeleckých filmov s následnou diskusiou
Filozofický klub – jednotlivé témy – nie z klasickej filozofie, ale z problematických oblastí života – si pripravovali študenti alebo asistenti a po ich predstavení sa živo diskutovalo
Literart – literárny krúžok, predstavovanie vlastnej tvorby, pozývanie hostí, diskusie
Historický krúžok – otázka najmä bielych miest slovenskej histórie
Starostlivosť v sociálnej oblasti – návšteva telesne a mentálne postihnutých detí, starých ľudí
Medzikrúžkové súťaže.

1.5. Jednorázové podujatia
Silvester – strávenie spoločného Silvestra na škole pre tých, ktorí ho nemali kde stráviť
Taizé – účasť študentov so špirituálom na koncoročných stretnutiach mladých vo Viedni, Miláne a Varšave.
Príležitostné zábavy, počúvanie hudby, návšteva divadla, kina, turistika, spoločné obedy, atď.

1.5. Rezervy a perspektívy rozvoja ďalšej práce v oblasti duchovnej starostlivosti.
– Hľadať spôsoby, ako osloviť ešte stále veľkú časť pasívnych študentov.
– Nájsť spôsob, ako oživovať podnety z duchovných cvičení .
– Využiť viac príležitostí na zhromaždenie akademickej obce pri spoločnej liturgii.
– Pripraviť typický študentský neformálny priestor pre stretnutia – bar, čajovňa.
– Vylepšiť a sprofesionalizovať súťažné a zábavné formy pre utužovanie krúžkov.
– Rozvinúť používanie elektronických médií pre službu duchovnej starostlivosti.
– Zvýrazniť prepojenie študentov na Ružomberskú farnosť, predovšetkým v sociálnej sfére.
– Venovať viac času starostlivosti o učiteľov, vyvrcholením ktorej by boli duchovné cvičenia.
– Obohatiť duchovným rozmerom vedecko-výskumnú a interdisciplinárnu činnosť.
– Rozvinúť kontakt so správou katolíckych univerzít v okolitých krajinách.

2. Vznik Katolíckej univerzity a nové výzvy pre duchovnú starostlivosť o členov akademickej obce

2.1. Vznik KU v Ružomberku a nová situácia v duchovnej starostlivosti 
V roku 2000, v roku Veľkého Jubilea zriadila Konferencia biskupov Slovenska (KBS) Katolícku univerzitu (KU) so sídlom v meste Ružomberok. V tom čase jej súčasť tvorili dve fakulty: Filozofická a Pedagogická s viac ako päťsto študentmi.
KU sa stala pre Cirkev na Slovensku, ale celkovo aj pre celú našu krajinu veľkým darom. Pápež Ján Pavol II. v Apoštolskej konštitúcii Ex Corde Ecclesiae o Katolíckych univerzitách píše, že KU učením a výskumom prináša Cirkvi neodmysliteľnú pomoc tým, že vzdeláva mužov a ženy formovaných kresťanskými zásadami, ktorí môžu preberať aj úlohy v Cirkvi. Zároveň tu vzniká pre KU aj obrovská zodpovednosť voči samotnej Cirkvi a spoločnosti. Preto v spomínanom dokumente pápež Ján Pavol II. formuluje aj podstatné znaky, ktoré KU má mať:
– kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného spoločenstva
– trvalá reflexia vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom podklade ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť svojím dielom vlastnými štúdiami
– vernosť kresťanskému posolstvu podľa výkladu Cirkvi
– inštitucionalizovaná povinnosť slúžiť Božiemu ľudu a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel.
Aby novovzniknutá KU v Ružomberku obsahovala tieto podstatné znaky, toto je zodpovednosťou celého univerzitného spoločenstva. Dôležitú úlohu tu zohráva aj univerzitná duchovná starostlivosť , o ktorú sa má podľa Kódexu kánonického práva postarať diecézny biskup, či už zriadením farnosti alebo aspoň pomocou kňazov, trvalo na to určených a má sa postarať, aby pri univerzitách, aj nekatolíckych, boli katolícke univerzitné strediská, ktoré by mládeži poskytovali pomoc, predovšetkým duchovnú. Z kňazov, ktorí pôsobili v duchovnej starostlivosti na KPF zostal na novovzniknutej KU iba ThLic. Martin Mikolášik. Práve on na záver svojej práce Rozbor duchovnej formácie na KPF v Ružomberku v rokoch 1997 – 2000 píše: „Čo sa týka ďalšej koncepcie duchovnej starostlivosti na Katolíckej univerzite, osobne si myslím, že je možné v uvedených líniách pokračovať. Cieľ – prispieť k výchove katolíckeho inteligenta, s pevnou osobnou vierou, jasným poznaním aj v spletitej kultúrnej situácii a schopnosťou angažovať sa v spoločnosti – môže byť na základe predložených princípov dosiahnutý.“ A na záver ešte dodáva: „Naznačené úlohy aj zvyšujúci sa počet študentov vyžaduje viac špirituálov, reprezentujúcich viac povahových typov, ujasnenú koncepciu, rozdelenie úloh a spoluprácu.“
Aj v týchto slovách možno nájsť odpoveď, prečo krátko po zriadení KU v Ružomberku, spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra poveril ďalších kňazov pastoračnou starostlivosťou o študentov KU v Ružomberku, a to mňa – Jozefa Žvandu, rím.- kat. kňaza košickej arcidiecézy, pátra Štefana Halienku, SJ a Rastislava Waxmonského, správcu farnosti Liptovská Teplá, ktorému popri jeho službe vo farnosti bola zverená aj výpomocná služba v pastorácii študentov KU . To, že pre túto službu boli poverení aj kňazi inej diecézy či rehoľného spoločenstva, ako bola diecéza spišská naznačovalo, že KU v Ružomberku má celoslovenský charakter.

2.2. Prvé kroky v duchovnej starostlivosti na KU 
Pred príchodom do Ružomberka som už mal istú skúsenosť s duchovnou službou v univerzitnom prostredí a to v rokoch 1986 – 1991 najskôr ako študent Technickej Univerzity v Košiciach, ktorému táto služba bola poskytovaná a neskôr už ako kňaz, ktorý duchovnou službou vypomáhal v UPC sv. Košických mučeníkov v Košiciach. O KU v Ružomberku a o tom, čo je s ňou spojené, som vedel iba útržkovito. Napriek tomu som sem koncom septembra 2001 prišiel s mottom: „S Božou pomocou a spoločne to zvládneme“, a s túžbou založiť podobné UPC, aké som zažil v Košiciach. Hneď od prvých chvíľ sme začali tieto myšlienky a plány realizovať. Už prvé stretnutie nás nových špirituálov
s ThLic. Martinom Mikolášikom ukázalo, že si rozumieme a že chceme pokračovať v kontinuite s tým, čo tu už bolo v oblasti duchovnej starostlivosti vybudované. Naša služba a vzájomná spolupráca mali byť v súlade s učením a dokumentmi Magistéria Katolíckej Cirkvi a zároveň mali byť pomocou pre študentov, pedagógov a zamestnancov KU v rozvíjaní ich viery ísť na hlbinu (Por. Lk 5,4), aby táto viera bola osobná, intelektuálne zdôvodnená a angažovaná.
Vzápätí nasledovalo niekoľko spoločných stretnutí, v rámci ktorých sme sa postupne zoznamovali so životom na KU, s doterajšou službou v duchovnej starostlivosti a všetkým, čo s tým súviselo. Obohacujúce boli stretnutia so študentmi, doterajšími aktívnymi spolupracovníkmi, o ktorých bolo možné sa aj v budúcnosti oprieť.

2.3. Sv. omše, vysluhovanie sviatosti zmierenia a duchovné rozhovory 
Pri týchto prvých spoločných stretnutiach došlo medzi nami k zhode, že zachováme doterajší program svätých omší, či už v Kaplnke sv. Alberta, v budove rektorátu KU a Filozofickej fakulty (FF KU) na Hrabovskej ceste, na internátoch alebo v kostole sv. Rodiny v Rybárpoli. Nová situácia vznikla v súvislosti s presťahovaním Pedagogickej fakulty do zrekonštruovaných priestorov budovy Jezuitského kláštora. Aj tu sme sa usilovali študentom, pedagógom a zamestnancom PF KU ponúknuť možnosť pravidelnej účasti na svätej omši. Podarilo sa nám to už od tretieho týždňa zimného semestra, keď tu bývala sv. omša v utorok a v stredu o 13.00 hod. Spomedzi všetkých sv. omší sme považovali za kľúčovú Univerzitnú mládežnícku sv. omšu, ktorá doteraz bývala v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli v pondelok
o 18.00 hod. Táto sv. omša bola chápaná ako „farská“, kde sme sa mohli všetci aspoň raz v týždni spoločne stretnúť pri eucharistickom stole. Z tejto sv. omše, kde sme do centra svojho života postavili Eucharistiu a Božie slovo , sme mali čerpať silu do všetkých aktivít nastávajúceho týždňa. Nové okolnosti nás viedli k tomu, aby sme hľadali vhodnejší čas pre túto sv. omšu. Nakoniec počnúc pondelkom 12. novembra 2001 sa tento čas ustálil na 19.30 hod., a tak je tomu až dodnes. Táto sv. omša bola aj vhodným miestom, kam sme si mohli pozývať rozličných hostí. Jedným z významných hostí bol 3. decembra 2001 Apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henryk Józef Nowacki.
Vysluhovanie sviatosti zmierenia a možnosť duchovných rozhovorov, konkrétne časy a miesta sa po vzájomných konzultáciách so študentmi a niektorými pedagógmi postupne ustálili na popoludnie a večer, či už v kaplnke sv. Alberta, v kostole sv. Rodiny alebo na internátoch. Práve priestor vysluhovania sviatosti zmierenia a duchovných rozhovorov je v duchovnej starostlivosti na univerzite, ale aj celkovo v každej pastorácii veľmi dôležitý. Tu totiž dochádza k osobnému kontaktu medzi kňazom a kajúcnikom, a teda k osobnému stretnutiu kajúcnika s Bohom. Aby sme svojim veriacim umožnili čím častejšiu možnosť využívať tento dar Cirkvi, inšpirovaní aj inými UPC na Slovensku, ponúkli sme túto možnosť aj v nedeľu večer od 20.00 hod. a rovnako vo večerných hodinách aj počas týždňa na internátoch.

2.4. Ďalšie aktivity a podujatia 
V duchovnej starostlivosti na KU zohráva dôležitú osobný kontakt kňazov s im zvereným Božím ľudom. Práve osobný, či už formálny a neformálny kontakt pomáha budovať vzťahy a spoločenstvo. Z tohto dôvodu sme sa usilovali na internátoch pozývať študentov nielen k večernému sláveniu Eucharistie, ale aj k následnému „agapé“, t.j. posedeniu pri čaji. Veľakrát to bolo spojené s premietaním filmov rozličných žánrov. Aby sme na toto „agapé“ pozvali čím viacerých študentov, väčšinou sme ho organizovali v priestoroch pri vstupe do internátu. S cieľom budovať vzťahy a spoločenstvo sme popri rozličných duchovných podujatiach nadviazali na mnohé doterajšie kultúrne, spoločenské a športové aktivity a podujatia. Časopis MYMIMO aj naďalej pokračoval svoju činnosť. Pokračovali aj rozličné kluby, ktoré si študenti viedli sami. Pribudli športové podujatia, turnaje, napr. pravidelný turnaj vo volejbale, basketbale a futbale medzi študentmi KU a študentmi Gymnázia sv. Andreja v Ružomberku. V oblasti športu sme sa usilovali vybudovať Univerzitnú futbalovú ligu, ktorá sa s väčšími, či menšími úspechmi neskôr premenovala na UNICUP a jestvovala až do minulého akademického roka.

2.5. Komunikácia s vedením KU
Už od samotného začiatku jestvovania KU medzi jej vedením, vedením jednotlivých fakúlt a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť na KU prebiehala častá vzájomná komunikácia. K takémuto dôležitému stretnutiu došlo 19. Novembra 2001, kde sa uzatvorila vzájomná dohoda medzi KU v Ružomberku zastúpenou rektorom prof. RNDr. Jozefom Ďurčekom, CSc. a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť na KU v zastúpení Mgr. Ing. Jozefom Žvandom. V dohode sa KU v zmysle čl. 10 svojho štatútu zaviazala, že okrem iného poskytne priestory na konanie bohoslužieb vrátane ich vybavenia a energetického zabezpečenia, že umožní v mimo vyučovacom čase využívať učebné priestory, že pre duchovnú starostlivosť na KU poskytne aj finančnú pomoc. Zo strany zodpovedných za duchovnú starostlivosť sa naopak požadovalo zabezpečenie tejto služby, organizácia bohoslužieb a vysluhovanie sviatostí, organizovanie náboženských a kultúrno-vzdelávacích akcií, spolupráca s prorektorom pre vzdelávanie a výchovu, atď.
Na tomto stretnutí okrem dohody o spolupráci medzi KU a kňazmi zodpovednými za duchovnú starostlivosť, padol zo strany rektora KU aj návrh zriadiť v Ružomberku Univerzitné pastoračné centrum. V liste rektora KU prof. RNDr. Jozefa Ďurčeka, CSc. adresovanom Mons. prof. ThDr. Františkovi Tondrovi, spišskému diecéznemu biskupovi zo dňa 19. Novembra 2001 sa píše: „V predchádzajúcom období duchovnú starostlivosť vykonávali z Vášho poverenia kňazi, ktorí boli učiteľmi univerzity a mali z tohto titulu zabezpečený prístup i pomoc na univerzite. Oddelením duchovnej správy od vzdelávacích inštitúcií vzniká potreba definovať, obdobne ako v iných univerzitných mestách, právny status Univerzitného pastoračného centra (UPC) ako nie univerzitného ale diecézneho, či farského pracoviska. Treba tak urobiť aj preto, že v Ružomberku okrem našich cca 700 študentov je asi 250 vysokoškolákov Žilinskej univerzity a 60 študentov Trenčianskej univerzity a UPC by sa malo starať aj o nich.“

3. Založenie UPaC a jeho prvé aktivity

3.1. Rada pre univerzity pri KBS
Duchovná starostlivosť na KU sa už od svojho začiatku inšpirovala aj prácou Univerzitných pastoračných centier (UPC), ktoré boli postupne zriaďované v univerzitných mestách Slovenska. Tak v roku 1997 vzniklo v Bratislave v Mlynskej doline prvé UPC na Slovensku. O rok neskôr vzniklo takéto zariadenie v Košiciach a v roku 1999 v Banskej Bystrici. K dnešnému dňu už tieto vysokoškolské centrá jestvujú v jedenástich univerzitných mestách Slovenska. Výborná spolupráca jestvovala a jestvuje až dodnes s vysokoškolskými pastoračnými centrami v Českej Republike.
Kňazi poverení duchovnou starostlivosťou na univerzitách a v UPC tvoria pri KBS Radu pre Univerzity, ktorú dnes vedie Mons. Doc. ThDr. Tomáš Gális, banskobystrický pomocný biskup. Minimálne dvakrát v roku sa táto rada stretáva na spoločných stretnutiach, kde si na formálnej, či neformálnej rovine vymieňajú vzájomné skúsenosti, navzájom sa inšpirujú a usilujú sa riešiť spoločné problémy.
Takéto stretnutie sa konalo 25.- 26.októbra 2001 v Nitre. Na tomto stretnutí sa hovorilo o službe dobrovoľníkov, ktorú ponúkali pátri Jezuiti v programe Jesuit voluntteers.
Mgr. Ondrej Šmidriak sa tu predstavil s témou: Malé spoločenstvá v Cirkvi. Mgr. Pavol Hudák z košického UPC hovoril o Animátorskej škole, ktorú práve rozbiehali. Taktiež sa tu viedla diskusia o texte Pastoračného plánu KBS pre Cirkev na Slovensku na obdobie 2001-2006, ktorý sa dotýkal pastorácií univerzitnej mládeže. Práve na tomto stretnutí, pri vzájomnej výmene skúseností jednotlivých UPC som sa so spolubratom pátrom Štefanom Halienkom presvedčil o potrebe „inštitucionalizácie“ našej duchovnej starostlivosti na KU a zriadenia UPC aj v Ružomberku. Ďalším dôvodom k tomuto kroku bol aj hlas zdola, hlas študentov KU, ktorí už mali skúsenosť s činnosťou niektorých UPC.

3.2. Ďalšie kroky smerujúce k zriadeniu UPC
Prvým dôležitým impulzom na ceste k zriadeniu UPC v Ružomberku, bol list rektora KU spišskému diecéznemu biskupovi, o ktorom tu už bola reč. Po tomto úvodnom kroku nasledovala séria rokovaní so spišským diecéznym biskupom Mons. prof. ThDr. Františkom Tondrom a s jeho spolupracovníkmi, rokovania s vedením KU, ďalšie spoločné stretnutia s duchovnými správcami iných UPC, mnohé konzultácie so študentmi KU, príprava návrhu Štatútu UPC v Ružomberku a následná konzultácia s cirkevným právnikom, pedagógom PF KU ICDr. Róbertom Brtkom. Celé toto úsilie sme dennodenne vkladali do našich modlitieb, aby napokon 31. októbra 2002 zriaďovacou listinou zriadil spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra dňom 1. novembra 2002 Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka so sídlom v Ružomberku, Hrabovská cesta 1.

3.3. Názov, logo a štatút Univerzitného pastoračného centra
Pri zriaďovaní UPaC v Ružomberku sme ponúkli spišskému diecéznemu biskupovi niekoľko návrhov týkajúcich sa názvu nášho centra, pričom sme sa prikláňali k prvému. Medzi návrhmi boli tieto: UPC biskupa Jána Vojtaššáka, UPC Jána Pavla II., UPC Ladislava Hanusa, UPC sv. Edity Steinovej. Nakoniec bol prijatý názov: Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka. K zmene došlo aj v skratke, už nie UPC ale UPaC. S týmto návrhom prišiel Doc. Pavol Rusko, pedagóg FF KU a zároveň vedúci katedry Výtvarnej výchovy. Značka UPC už totiž na Slovensku jestvovala a bola skratkou istej káblovej televízie.
Doc. Pavol Rusko bol aj autorom loga nášho UPaC. Už predtým sme pre študentov KU vyhlásili súťaž v jeho návrhu. Množstvo návrhov nás však neuspokojovalo. Nakoniec padla myšlienka, aby symbolom UPaC boli modliace sa ruky umiestnené na hrobe biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom na Orave. Práve tieto ruky nás mali charakterizovať, ukazovali smer, ukazovali spôsob ako, modliace sa ruky akoby zároveň chránili to dobro v nás, a nielen chránili, ale ho aj rozvíjali. Modliace sa ruky tak trocha pripomínajú aj typický vrch nad Ružomberkom, Čebraď.
Štatút UPaC Jána Vojtaššáka v niekoľkých článkoch obsahuje základné ustanovenia týkajúce sa tejto novovzniknutej cirkevnej inštitúcie, ktorá má byť katolíckym univerzitným strediskom a má mládeži poskytovať pomoc, predovšetkým duchovnú. Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka v Ružomberku je zriadené pre univerzitnú mládež a pracovníkov univerzít. „Na čele UPC stojí duchovný správca, pomáhajú mu iní kňazi, prípadne diakoni, na to určení spišským diecéznym biskupom.“ Štatút definuje činnosť UPaC, kam aj okrem iného patrí:
a.) pravidelné slúženie sv. omše, vysluhovanie sviatosti zmierenia, duchovné rozhovory, duchovné vedenie
b.) príprava na sviatosti
c.) organizovanie a zabezpečovanie prednášok z teológie a duchovného života pre študentov a pracovníkov univerzít
d.) poskytovanie možnosti duchovnej obnovy a duchovných cvičení
e.) zabezpečovanie cvičení zo spirituality pre študentov Katolíckej Univerzity
Štatút UPaC v ďalších článkoch hovorí o hospodárení, o zrušení a zániku UPaC a na záver sú tam záverečné ustanovenia.

3.4. Prvé podujatia nového UPaC
Ďalšie kroky kňazov UPaC smerovali k získaniu nových priestorov pre Čajovňu UPaC a miestnosti, ktorá by mala dočasne slúžiť ako kancelária pastoračného centra. To sa nakoniec aj podarilo na 1. poschodí v objekte internátnej časti „Mladá generácia“ na Hrabovskej ceste. Pre akademický rok 2002/2003 získalo UPaC nového spolupracovníka – koordinátora, ktorým bol Martin Gnip, seminarista z Kňazského seminára sv. Karola Boromejského, ktorý si tu vykonával jednoročnú pastoračnú prax a veľmi nám pomohol a rovnako aj dobrovoľníka, invalidného dôchodcu p. Jána Bodora, ktorý sa ujal technických záležitostí. Pred kňazmi a spolupracovníkmi UPaC v tom čase stála ďalšia úloha. Rada pre Univerzity pri KBS v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže Slovenska (ZKSM) na svojom stretnutí v Liptovskom Mikuláši v dňoch 18.-19. apríla 2002 rozhodla, že celoslovenské stretnutie kresťanskej akademickej mládeže Slovenska AKADEM sa od tohto roka bude konať na KU v Ružomberku. Bola to veľká pocta, ale aj úloha, ktorej sme sa nakoniec vynikajúco zhostili a AKADEM, ktorý sa u nás nakoniec v dňoch 25.-27.10.2002 aj uskutočnil, dopadol výborne. Veľkú zásluhu na tom mali aj mnohí študenti, napr. Viera Hubová, Katarína Pekarčíková, atď.

4. Rozvoj Katolíckej univerzity a nová situácia pre UPaC

4.1. Nová situácia na KU
Hoci KU v Ružomberku bola zriadená len prednedávnom, teda v roku 2000, od svojho vzniku prešla nebývalým rozvojom. Na oboch doterajších fakultách pribudli nové externé pracoviská , pribudli nové študijné odbory, napr. na PF KU odbor Ošetrovateľstvo, Sociálna práca, Manažment v Poprade a iné, na FF napr. Žurnalistika, vedecké disciplíny ako História, Filozofia a iné, pripravoval sa vznik dvoch nových fakúlt, v samotnom sídle KU pribudli nové učebné priestory, nové ubytovacie priestory, noví pedagógovia a predovšetkým veľký počet nových študentov.
Kým v čase vzniku KU podstatná časť vtedajších študentov vo svojom študijnom odbore študovala okrem nejakého sekulárneho predmetu aj náboženstvo, v priebehu troch – štyroch rokov sa táto situácia podstatne zmenila. Na KU pribudol veľký počet študentov, ktorí už náboženstvo neštudovali. Rovnako sa v podstatnej miere zmenili aj dôvody, s ktorými sem prišli študovať. V mnohých prípadoch to už nebolo z osobného presvedčenia, lež z dôvodov ekonomických alebo si sem prišli jednoducho urobiť vysokú školu a v neposlednom rade pomerne veľký počet študentov si zvolil KU ako východisko z núdze, lebo ich neprijali na inú univerzitu. Táto situácia spôsobila, že sa klíma na KU v podstatnej miere zmenila. Študenti vyšších ročníkov s nostalgiou spomínali na staré zlaté časy, keď sa na KU takmer všetci poznali. Pedagógovia sa sťažovali na veľké počty študentov, na veľkú zaťaženosť a zaneprázdnenosť. Sťažovali sa aj radoví zamestnanci KU. S veľkým počtom študentov prišli mnohé radosti, ale aj starosti, problémy, ktoré boli badateľné zvlášť v osobnom živote, v atmosfére na internátoch.

4.2. Noví kapláni pre UPaC 
Zmenená situácia na KU viedla aj tím kňazov a spolupracovníkov UPaC k premýšľaniu nad touto skutočnosťou. Často sme preto komunikovali s vedením KU, s dekanmi jednotlivých fakúlt, s vtedajším Veľkým kancelárom KU, so študentmi, so zamestnancami a hľadali sme riešenie. Zároveň bolo potrebné posilniť spoločenstvo univerzitných kaplánov. Nakoniec k tomu aj došlo a 1.júla 2003 spišský diecézny biskup Mons. prof. ThDr. František Tondra poveril ďalších dvoch kňazov duchovnou starostlivosťou na KU. Do kňazského spoločenstva UPaC tak pribudol Mgr. Ondrej Šmidriak, kňaz banskobystrickej diecézy, doterajší správca farnosti Horná Ves, ktorý mal aj skúsenosť s prácou v Sekcii pre rodinu a mládež pri KBS. S ním som sa už poznal niekoľko rokov. Spájalo nás spoločné priateľstvo, práca s mládežou a spoločné dvojročné štúdium o pastorácii mládeže na Trnavskej univerzite. Druhým kňazom bol Mgr. Róbert Slotka, doterajší kaplán na Cirkevnom Gymnáziu sv. Františka v Levoči. Aj on už mal skúsenosť práce s mládežou, tiež sme boli priateľmi, a to ešte z čias nášho štúdia v Kňazskom seminári na Spišskej Kapitule. Táto skutočnosť bola veľmi dôležitá. V zmenených podmienkach, pri takom obrovskom náraste študentov, pedagógov a zamestnancov KU narástli aj naše povinnosti a narástli aj radosti, ale aj problémy na KU. A toto všetko bolo možné zvládnuť iba s Božou pomocou, spoločne, v jednote, v láske a vzájomnom porozumení. Tým sa naplnila aj vízia bývalého špirituála – univerzitného kaplána ThLic. Martina Mikolášika, aby kňazské spoločenstvo tvorili viacerí kňazi rozličných pováh.

4.3. Spolupráca s vedením KU, s vedením jednotlivých fakúlt, so študentmi, pedagógmi a zamestnancami KU
V každej oblasti života je nevyhnutná spolupráca, nevyhnutné komunikovať, nevyhnutné budovať vzťahy. A tak aj neskôr vládla častá komunikácia medzi jednotlivými orgánmi KU a kňazmi UPaC. S bývalým rektorom KU prof. RNDr. Jozefom Ďurčekom, CsC. sme mávali pravidelné porady, a to dvakrát v mesiaci v pondelok popoludní. Tieto stretnutia boli osožné pre obe strany, na ktorých pán rektor inicioval rozličné podujatia, aktivity, návrhy. Boli aj situácie, kde sme sa stretli s opačnými názormi na vec, napr. činnosť a aktivity UPaC, smerovanie KU, ale postupne sme si svoje pohľady objasnili. Pravidelné boli aj stretnutia s jednotlivými prorektormi KU, zvlášť s prorektorom pre vzdelávanie a výchovu, kde sme často riešili spoločné problémy.
Na začiatku nového akademického roka býva aj spoločné stretnutie s rektorom KU, s dekanmi jednotlivých fakúlt, s kvestorom KU. Takéto stretnutie sa uskutočnilo v budove rektorátu KU na Námestí Andreja Hlinku aj 10.10.2005 o 10.00 hod. Na tomto stretnutí sme voči vedeniu KU a jej jednotlivým fakultám prejavili vďačnosť za doterajšiu pomoc, spoluprácu a ústretovosť. V porovnaní s činnosťou iných UPC sme v obrovskej výhode, lebo môžeme pôsobiť priamo na pôde univerzity. Máme k dispozícii celý komplex učební, Aulu Jána Pavla II., internáty, telocvičňu v Rybárpoli. Toto je našou obrovskou výhodou. Na druhej strane sa však stretávame s rozličnými ťažkosťami. Najväčšiu ťažkosť v našej službe nám niekedy spôsobujú nezdravé vzťahy vo vnútri KU. Druhou ťažkosťou, s ktorou sa trápime a ktorú sme na tomto stretnutí pomenovali, je enormný nárast počtu študentov KU, čo nám spôsobuje veľké problémy, zvlášť to cítime pri Sústredeniach zo spirituality.
Rovnako sme sporadicky pozývaní aj na zasadanie Kolégia rektora, kde sme 19.4.2006 spoločne riešili problematiku Sústredení zo spirituality.
Pravidelné boli aj stretnutia s vedením jednotlivých fakúlt, a to vždy na začiatku semestra. Tieto stretnutia boli obohacujúce, mohli sme si navzájom zladiť svoje aktivity, podujatia, dátumy. Výborná spolupráca sa ukázala zvlášť pri príprave Misií na KU , v pôstnom období pri príprave Krížových ciest zo svetovej a slovenskej literatúry, pri riešení problematiky Sústredení zo spirituality. Počas vzájomných rokovaní niekedy došlo aj k odlišným pohľadom na vec, napr. v pohľade na službu univerzitného kaplána ako učiteľa na KU, v otázke premiestnenia Kaplnky sv. Alberta.
Dobrá vzájomná spolupráca panuje aj medzi ostatnými fakultami KU a UPaC. Vedenie PF KU nám vyšlo v ústrety a dvaja univerzitní kapláni mali možnosť aj ako učitelia viesť semináre Vybraných kapitol z teológie. Takýmto spôsobom sme sa chceli ešte viac a pravidelnejšie dostať do kontaktu so študentmi.
Na tomto mieste je potrebné spomenúť ešte iných, aj neučiteľských pracovníkov KU. Už od príchodu na KU som mal veľkú oporu v kvestorovi KU, Ing. Pavlovi Budajovi, s ktorým som často riešil problémy rozličného charakteru, či v pani Ing. Anne Jurčovej, ktorá nám vždy ochotne pomáhala s daňovými záležitosťami. Veľkou oporou boli a sú pre mňa a pre naše UPaC radoví zamestnanci, či už z údržby, ako p. Pavol Kupčo, p. Ján Ondrík, vrátničky z jednotlivých internátov, atď. Sú to jednoduchí ľudia, vo svojom obore odborníci, sú v prvej línii, problematiku KU poznajú z iného uhla pohľadu, stojí za to si ich vypočuť, vypočuť si aj toho najmenšieho.

5. Aktivity, podujatia, snahy, radosti a starosti

5.1. Priestorové vybavenie UPaC
S plynutím času, podobne ako celá KU, aj UPaC prechádza svojim vývojom. V januári 2005 po tom, ako sa všetci zamestnanci Rektorátu KU presťahovali do novej budovy na Námestí Andreja Hlinku, UPaC získalo dve miestnosti, dočasne slúžiace ako kancelárske priestory. Avšak ani to už činnosti UPaC nevyhovovalo. Aby sa viera stala v centre univerzitného spoločenstva účinným prameňom nového života a autentickej kresťanskej kultúry, k tomu bolo už nevyhnutné pre činnosť UPaC získať nové voľnočasové priestory. To sa nakoniec aj podarilo, a dnes už sídlime v suteréne internátnej časti na Hrabovskej ceste. Okrem kancelárskych priestorov je tu k dispozícii nová Čajovňa „Čajka“, veľká multifunkčná miestnosť, ktorá od študentov dostala meno „U-PAB“, ďalej je tu spoločenská miestnosť so stolovým futbalom a rozličnými spoločenskými hrami a miestnosť pre stretnutia malých spoločenstiev. Tieto nové priestory, ktoré je ešte potrebné dotvoriť, sú vynikajúcou možnosťou pre celé univerzitné spoločenstvo realizovať svoje aktivity, podujatia, aby sme tak mohli na KU budovať skutočné spoločenstvo, spoločenstvo prijatia pre všetkých, aby sa KU stala domom a školou spoločenstva.
Nevýhodou tohto priestoru je jeho pomerne veľká vzdialenosť od PF a FZ KU a od internátov RUŽA a IKAR, čo sa zvlášť prejavuje v zimnom období.

5.2. Štruktúra UPaC
S plynúcim časom sa postupne vybudovala aj celá štruktúra UPaC. Na čele UPaC stojí duchovný správca, v tomto čase som ním ja, ThLic. Ing. Jozef Žvanda a pomáhajú mu iní kňazi, ktorými sú PaedDr. Róbert Slotka, p. Mgr. Štefan Halienka, SJ, Mgr. Dušan Galica. Ďalej tu vypomáhajú aj ThDr. Ondrej Šmidriak, PhD., P. František Dezider Alberty a grécko-katolícky kňaz, Dipl. – Theol. Univ. Miroslav Macko.
UPaC má aj svojich zamestnancov, ktorými sú p. Margaréta Domiterová, koordinátorka pre aktivity a podujatia UPaC a RNDr. Helena Pisarčíková, zodpovedná za finančnú oblasť UPaC. K tomuto tímu patrí aj p. Ján Bodor, invalidný dôchodca – dobrovoľník zodpovedný za technický úsek UPaC a množstvo ďalších študentov – spolupracovníkov, ktorí sa už teraz pripravujú na aktívnu účasť na živote Cirkvi. Spomeniem tu aspoň niektoré mená:
Michal Lipiak, študent 5. roč., Žurnalistika – propagácia UPaC v masmédiách.
Marta Cútová, študentka 3. roč., Predškolská a elementárna pedagogika – kostolníčka
Katarína Mikolášková, študentka 3. roč., História – administratívne práce
Dušan Schnierer, 3. roč., Sociálna práca – sociálna sekcia
Anton Kulan, 5. roč., Matematika – Informatika – vedie U-PAB a zodpovedný za počítače
Stanislav Župa, 4. roč., Matematika – Informatika – Webová stránka UPaC
V UPaC sa postupom času vytvorili jednotlivé sekcie, za ktoré sú zodpovední buď kapláni alebo koordinátori UPaC a v týchto sekciách pracujú aj študenti KU.
Sekcie UPaC:
Liturgická sekcia – Dušan Galica
Sekcia spoločenstiev – Róbert Slotka
Sociálna sekcia – Štefan Halienka
Propagačná sekcia – Jozef Žvanda
Kultúrna sekcia – Margaréta Domiterová
Športová sekcia – Dušan Galica
Projektová sekcia – Helena Pisarčíková
Sústredenia zo spirituality – Róbert Slotka
AKADEM – Róbert Slotka a Mgr. Viera Hubová
ZKSM – Róbert Slotka
UPaC centrum – Jozef Žvanda
Zodpovednosť za Internáty:
IKAR – Štefan Halienka
RUŽA – Jozef Žvanda
Mladá generácia – Dušan Galica a Róbert Slotka
C-blok – Róbert Slotka
NOVA – Jozef Žvanda
TEXICOM – Róbert Slotka
Priváty – Štefan Halienka
Zodpovednosť za Rektorát a jednotlivé fakulty KU
Rektorát KU – Jozef Žvanda
PF KU – Jozef Žvanda
PF KU – Sociálna práca – Róbert Slotka
FF KU – Dušan Galica
FZ KU – Štefan Halienka

5.3. Aktivity a podujatia UPaC
Formačný cyklus na KU je rozdelený do piatich rokov, jeho základná štruktúra sa opiera o Katechizmus Katolíckej Cirkvi tak, aby spájala akademické štúdium a mimoakademické oblasti s religióznymi a mravnými zásadami a utvárala život vo viere.
1. rok: Vyznanie kresťanskej viery
2. rok: Slávenie kresťanského tajomstva
3. rok: Život v Kristovi
4. rok: Modlitba kresťana
5. rok: Kresťan v dnešnom svete
Tieto témy sú základom omšových príhovorov, duchovných obnov, prednášok rozličného druhu. Zároveň každý akademický rok sa nesie osobitnou témou, ktorá vyplýva buď z toho, čo prežívame v univerzálnej či partikulárnej Cirkvi alebo čo prežívame na KU. Pre tento rok sme zvolili tému, ktorá súvisí aj s Misiami na KU: „ Zakoreniť a upevniť sa v láske…“(Por. Ef 3,17). Táto téma je rovnako súčasťou omšových príhovorov, duchovných obnov, atď. V súčasnej dobe sa v spišskej diecéze rozbieha diecézna synoda, na ktorej chceme mať účasť aj my na KU tým, že tu v krátkej dobe vytvoríme synodálnu bunku.

5.3.1. Týždenný program v UPaC
Pondelok:
Stretnutie kaplánov a koordinátorov UPaC (10.00 h – kancelária UPaC)
Univerzitná mládežnícka svätá omša (19.30 – Kostol sv. Rodiny – Rybárpole), ktorá je prameňom a vrcholom celého kresťanského života , teda aj kresťanského univerzitného života.
Po sv. omši je adorácia, stretnutie pri čaji v UPaC, športové turnaje v telocvični v Rybárpoli a stretnutia s animátormi.

Utorok:
Pravidelný, u študentov obľúbený cyklus Škola rodiny s témami , ktoré sa dotýkajú problematiky budovania partnerských vzťahov, manželstva a rodiny, aby sa tak, ako sa hovorí v Apoštolskej konštitúcii Ex Corde Ecclesiae, podporovala a rozmnožovala vysoká hodnota manželstva a rodinného života. S prednáškami sem prichádzajú odborníci z rozličných oblastí, manželské páry, lekári, psychológovia, kňazi atď.
Filmový klub, ktorý vedie Mgr. Ján Gera, doktorand PF KU. Ponúkajú sa tu filmy rozličného žánru s následnou diskusiou. Tento klub je striedavo buď v priestoroch UPaC alebo na jednom z internátov.
Modlitba chvál s Modlitbovým spoločenstvom pri KU sa koná pravidelne v utorok večer o 20.00 hod. v kostole s. Rodiny v Rybárpoli.
Sväté omše na internátoch
Príprava k sviatostiam (iniciačné sviatosti, sviatosť manželstva)

Streda:

Škola duchovného života – pravidelný cyklus prednášok (1-krát do mesiaca) s duchovnou tematikou.
Sväté omše na internátoch
Športové podujatia (telocvičňa – Rybárpole)
Diskusný klub – priestory UPaC
Návšteva divadla (Slovenské Komorné divadlo v Martine)
Organizácia plesov (Historický ples, Sedliacka veselica), koncertov (aula KU – gospelové skupiny), diskotéky (jedáleň KU – 3-krát za semester)
Prezentácia rehoľných spoločenstiev a hnutí
Návštevy UPC-čiek v najbližších mestách

Štvrtok:
Biblické stretnutia (UPaC, a internáty)
Upratovanie UPaC s následným agapé.
Spoznávanie okolia nášho mesta, turistika, cykloturistika.

Piatok – Nedeľa: 
Sústredenia zo spirituality, trojdňové duchovné pobyty so študentmi v Exercičných domoch alebo Diecéznych centrách mládeže. Podstatnú časť Sústredení zo spirituality moderujú kapláni UPaC a vypomáhajú im v tom aj kňazi z niekoľkých rehoľných spoločenstiev. Sústredenia zo spirituality sú súčasťou študijného programu.
Duchovné obnovy
Športové turnaje medzi UPC
Víkend v iných UPC
Celoslovenské stretnutia mládeže
Turistické víkendy
Animátorská škola – je to dvojročný výchovno-vzdelávací výcvik, ktorého cieľom je nadobudnúť zručnosti pre službu animátora malých spoločenstiev mládeže.
Aktivity Slovenského Orla

5.4. Radosti a starosti UPaC
Veľkým obohatením pre prácu v UPaC je celý tím kňazov, ale aj laikov, ktorí sa usilujú predovšetkým budovaním spoločenstva v láske a jednote vydávať svedectvo o Božej láske. Našou snahou je, aby univerzitné spoločenstvo dokázalo žiť živú vieru vo všedných dňoch, v dôležitých okamihoch zamyslenia a modlitby, zároveň sa usilujeme, aby sa UPaC stalo centrom prijatia pre každého člena tohto spoločenstva. Toto je našou prioritou.
V našej službe na KU, tak ako už bolo vyššie povedané, vnímame ústretovosť zo strany vedenia KU, ale aj zo strany jednotlivých fakúlt a vedenia študentských domovov. Prirodzene, že niekedy dôjde aj k vzájomnému nedorozumeniu, ale vždy je tu snaha vyjasniť si dané ťažkosti. Najväčší problém, ktorý nám však značne komplikuje našu duchovnú službu na KU vidím v zlých vzťahoch, ktoré niekedy panujú medzi vedením KU a vedením jednotlivých fakúlt. Tieto problémy sú viditeľné a prenášajú sa do celého univerzitného spoločenstva. Pán Ježiš raz povedal: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaký dom alebo mesto vnútorne rozdelené neobstoja.“ (Mt 12, 25) Ak chceme, aby naša univerzita obstála, bez vzájomného porozumenia a pochopenia to asi nepôjde.
Preto je veľmi dôležité, že môžeme byť dennodenne v univerzitnom prostredí, kde okrem našej služby máme množstvo príležitostí na osobné stretnutia so študentmi, pedagógmi a zamestnancami KU. Aj toto je spôsob, ako na KU budovať jednotu. Často je táto činnosť neviditeľná, dennodenne je to mnoho „mikrostretnutí“ s tým, ktorým človekom, či už na chodbách univerzity, internátov, v jedálni pri obede, v kaplnke, v telocvični… Všetky majú svoj význam.
Za štyri roky svojej existencie, podobne ako KU, aj UPaC prešlo svojím rastom. Mnohé veci sa zdokonalili, našli sa vhodné formy, štruktúry, systém. Prirodzene sú tu aj nedostatky. Cítime veľkú vyťaženosť. Každý z kňazov UPaC v priebehu akademického roka okrem služby na KU absolvuje aj veľký počet Sústredení zo spirituality. Tieto sa konajú buď v priebehu týždňa (PF KU a FZ KU) alebo v jeho závere (FF KU). Potom, prirodzene, na univerzite chýbame, sme unavení. Aj keď sa už problematika Sústredení zo spirituality riešila aj v rámci Kolégia rektora , predsa ešte nie je doriešená. Treba hľadať vhodnú formu, spôsob. Jednou z vhodných možností je ponechanie Sústredení zo spirituality v klasickej podobe pre študentov prvého ročníka. Pre študentov druhého a tretieho ročníka môže byť tento predmet jedným z povinne voliteľných predmetov. Je zároveň potrebné posilniť našu duchovnú službu o ďalších kňazov. Najjednoduchším, ale o to najnešťastnejším riešením by bolo zrušenie tohto predmetu.
V rámci služby UPaC na KU sa usilujeme venovať svoj čas aj pedagógom tým, že ich občas navštívime na pracoviskách. Vždy v adventom alebo pôstnom období sa im snažíme ponúknuť Duchovnú obnovu, ktorá sa stretáva s väčším, či menším prijatím. Raz v roku sa usilujeme ponúknuť im Duchovné cvičenia, predsa si však myslím, že to nestačí, že je potrebné niečo viac. Problém je aj v tom, že mnohí pedagógovia sú pracovne veľmi vyťažení. Tiež si myslím, že podstatnú čas svojej služby strávime v UPaC a niekedy chýbame na PF KU a FZ KU. Mali by sme sa tam viac pohybovať. Aj situácia v oblasti pastorácie študentov je pomerne náročná. Veľký počet študentov nám nedovoľuje osobný kontakt s nimi. Rozvrh hodín študentov je často vtesnaný do dvoch – troch dní týždňa, čo spôsobuje ich únavu a častú migráciu. Aj keď sú mnohí študenti v rozličných oblastiach univerzitného života aktívni, predsa sa nám k mnohým nedarí dostať, nedarí sa nám ich osloviť. Študenti odmietajú náročnejší pokrm a radšej volia lacnú zábavu. Napriek tomu aj v budúcnosti budeme hľadať spôsob, ako sa k nim dostať. Jednou z možností, ako to dosiahnuť je aj predmet Vybrané kapitoly z teológie. Žiaľ badáme, že často sa pre nedostatok finančných prostriedkov upúšťa od seminárov VKT a tým aj od duchovnej formácie aj takýmto spôsobom. Duchovná formácia človeka je však jednou z priorít KU.

5.5. Vízia do budúcnosti
Tak ako KU, aj UPaC je prakticky na začiatku svojej činnosti. V budúcnosti bude potrebné, aby sa z UPaC stalo pre všetkých členov univerzitného spoločenstva skutočným centrom prijatia. Preto je potrebné, aby bolo tak po personálnej, ako aj po materiálnej stránke kvalitne vybavené, aby bolo finančne systematicky zabezpečené, aby jeho pracovníci mohli pokojne konať svoju službu.
Na KU je potrebné budovať kvalitné vzájomné vzťahy. Iba dobré vzťahy môžu pomôcť ku kvalite v duchovnej starostlivosti na KU. Iba dobré vzťahy sú prejavom živej viery univerzitného spoločenstva.
V krátkej dobe je potrebné venovať zvýšenú pozornosť Sústredeniam zo spirituality, ktoré, aj keď sa niekedy stretávame s negatívnou skúsenosťou, predsa v každom prípade sú pre študentov prínosom, preto je potrebné nájsť vhodnú formu.
Rovnako v krátkej budúcnosti bude potrebné nadviazať kontakty so zahraničnými Katolíckymi univerzitami a s kňazmi, ktorí majú zodpovednosť za duchovnú starostlivosť na týchto univerzitách. Nevyhnutná je vzájomná výmena skúseností, pohľadov.

Záver

V tejto prednáške som sa pokúsil zachytiť podstatné skutočnosti, ktoré sa dotýkajú duchovnej starostlivosti na Katolíckej univerzite v Ružomberku a jej UPaC, kde som stál pri vzniku tohto centra a kde aj naďalej pôsobím. Táto práca je iba pokusom, teda zámerom tu nie je obsiahnuť všetky skutočnosti s tým súvisiace, lebo to v podstate ani nie je možné, ale iba predstaviť to, čo je naozaj najdôležitejšie, teda históriu vzniku UPaC a jej najdôležitejšie činnosti, úspechy, ale aj ťažkosti. Aj naďalej mám túžbu slúžiť v tejto oblasti a prispieť k rastu celého univerzitného spoločenstva. Verím, že s pomocou Božou to všetko spoločne zvládneme.

Použitá literatúra:

JÁN PAVOL II.: Novo Millennio Ineunte.2001, Trnava, SSV 2001.
JÁN PAVOL II.: Ex Corde Ecclesiae. Trnava : SSV, 1998, č. 31.
Kódex kánonického práva.C, Kán 813.
Prítomnosť Cirkvi na univerzitách a v univerzitnej kultúre. Dokument Kongregácie pre Katolícku výchovu, Pápežskej rady pre laikov a Pápežskej rady pre Kultúru, Vatikán, 22. máj.1994.
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL, Dogmatická konštitúcia Lumen gentium,11.

Celá práca vo formáte pdf aj s odkazmi pod čiarou. (ThLic. Ing. Jozef Žvanda)