Stáva sa, že…

Stáva sa, že…

…že Vás niečo v živote prekvapí, a niekedy aj veľmi nepríjemne, a dokonca aj v najmenej očakávanej situácii. Pred pár dňami sa aj mne stala takáto neočakávaná a navyše aj nepríjemná situácia. V utorok popoludní sme navštívili miestne trhovisko, ktoré sa u nás bežne nazýva „blšák. Riodejaneirksý blšák sa nachádza v blízkosti hlavnej stanice Centrál, presnejšie na zastávke metra s názvom Uruguaiana.

V spomínaný utorok sme navštívili miestny blšák, ktorý ma prekvapil svojou veľkosťou, množstvom ľudí a rôznorodosťou tovaru, ktorý tu možno zakúpiť. Možno aj z tohto dôvodu, ale možno aj z iného ma zastihla nepríjemná vec, zastihla ma hnačka. Kto takúto situáciu už zažil, vie to pochopiť. Kto zažil takúto situáciu a iba s pomocou Božou, naozaj s veľkou pomocou Božou objavil to zázračné zariadenie označené písmenami „WC“, kto zažil takúto situáciu, nuž vie dobre pochopiť. Mne láskavý Pán Boh v utorok pomohol, a tak som to s Jeho pomocou zvládol a dobre som sa zoznámil s danou časťou veľkomesta RIO. Prečo vlastne o takejto, možno na prvý pohľad trápnej situácii píšem?

Dnes som zažil čosi podobné. Ráno sme s našou skupinou v chráme Božieho hrobu v Madureire odslúžili svätú omšu a potom sme sa rozdelili do niekoľkých skupiniek a vybrali sa na potulky ulicami RIA. Ja som mal chuť zostať v tichu chrámu, a tak som tu zotrval ešte najbližšie dve hodiny. Potom som sa vybral do mesta, na blšák. Keď som asi okolo 14.30 prichádzal na ulicu Uruguaiana, do oči mi padol kostol. Rozhodol som sa, že tam na chvíľu zájdem. Len čo som urobil zopár krokov, zrazu predo mnou stáli naši študenti. Prekvapilo ma, že v tomto mravenisku sme sa vôbec stretli. Prehodili sme zopár slov a potom sme sa opäť rozlúčili. Prechádzal som trhoviskom, kúpil som niekoľko tričiek a upomienkových predmetov. Okolo 17.00 mi opäť do očí padol kostol, a tak som sa opäť rozhodol ho navštíviť. Len čo som urobil zopár krokov, zrazu opäť predo mnou stáli tí istí študenti, ktorých som stretol pred vyše dvoma hodinami. Potešil som sa, lebo stretnúť niekoho z našich v tom obrovskom mravenisku bolo naozaj zázrakom. Pomaly sa ochladzovalo a aj slnko bolo na ústupe a ja som sa rozhodol, že zostávajúci čas strávim s nimi, s našimi študentmi. Pomyslel som si: „Keď mi ich už Pán Boh dvakrát prihral, nuž asi to má nejaký význam a teda mám zostať s nimi.“ Zostal som. Nasledujúce minúty mi dali za pravdu. Náhle jedna zo študentiek začala mať žalúdočné problémy. Prišla hnačka. Mali sme šťastie. Moja podobná utorková skúsenosť mi pomohla dobre rozpoznať tento mraveniskový terén a s ľahkosťou som si spomenul, kde sa zázračné zariadenia s nápisom „WC“ nachádzajú. A tak sme mohli Lucke pomôcť.

Je to zaujímavé, ako nás láskavý Boh vedie. Božia prozreteľnosť nás vedie niekedy až do takej miery, že nám pošle do cesty strážneho anjela len preto, prepáčte, že to napíšem, Boh nám pošle do cesty niekedy strážneho anjela len preto, aby sme sa nepokakali. A tak sa to v živote stáva, ak veľmi milujeme. Mne sa to tiež stalo.

O. Jozef Žvanda, 02.08.2013, Rio de Janeiro