Skip to content Skip to footer

„Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí!“ (Tob 11, 13)

„Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí!“, zvolal Tobi potom, čo sa mu otvorili oči. Zvolal od veľkej radosti, lebo práve jeho syn mu pomohol otvoriť oči, aby videl, aby videl svetlo slnka a svetlo sveta, aby opäť videl svoju manželku Annu, aby opäť videl svojho milovaného syna Tobiáša. Tobi opäť vidí a od radosti kričí: „Vidím ťa, syn môj, ty svetlo mojich očí!“

Toto radostné Tobiho zvolanie možno preniesť aj do nášho života. Koľkokrát na ceste života sa človek potáca a už nevládze. Zrazu je tu správa: „Čakáme dieťa! Narodil sa nám syn! Narodila sa nám dcéra. Máme vnuka! Máme vnučku!“ Koľko svätých omši som už odslúžil za šťastný pôrod a koľko ďakovných omší…

Akú vzpruhu do nášho života prináša dieťa. Koľkí otcovia či matky s príchodom dieťaťa zažili akoby reštart a na ich tvárach sa objavilo svetlo. A ako sa prebudila celá rodina.

Nevinné dieťa, ktoré prichádza na tento svet prináša so sebou aj kúsok Božieho tajomstva. Akoby so sebou v tých nevinných očkách a vo svojej bezbrannosti prinášalo kúsok neba. A tak sa syn a dcéra stávajú svetlom „mojich očí“, mojich otcovských očí, mojich maminých očí.

Aby sa naše deti, naši synovia a dcéry, stali pre nás svetlom našich očí, potrebujeme ešte iné svetlo, svetlo Božieho dieťaťa, svetlo Božieho Syna. Iba vo svetle jeho očí, vo svetle jeho evanjelia, cez ktoré sa nám prihovára, môžeme rozpoznať hodnotu každého dieťaťa. Vo svetle Evanjelia rozoznávame príčinu svetla v očiach našich detí a tou je Boh – láska. Bez Boha by svetlo z očí našich detí hneď vyhaslo a vyhaslo by svetlo aj z našich očí. Tak veľmi si na tomto mieste uvedomujeme potrebu odovzdávať deťom nášho láskavého Boha. Tak veľmi si dnes uvedomujeme, ako nám svet kradne naše deti, ako im kradne svetlo z ich očí. O to viacej je dnes potrebné odovzdávať našim deťom posolstvo Evanjelia, o to viacej je potrebné spolu s nimi sa modliť, milovať ich ozajstnou láskou a strácať s nimi svoj čas.

Jozef Žvanda

Foto: Internet