Návraty do RIA – O Rozsievačovi v RIU

RIO Kristus FOTOSvetové dni mládeže v RIU 2013 sa deň čo deň od nás vzďaľujú. Spolu s niektorými kňazmi a študentmi z Katolíckej univerzity som ich mal možnosť zažiť. V srdci mi natrvalo zostanú spomienky z týchto dní. Teraz, keď sú už v blízkosti Svetové dni mládeže v poľskom Krakove, rád sa vraciam v spomienkach na RIO. Nadšený z toho, čo sme vtedy v meste pod Kristovou sochou zažili, písal som denník a svoje úvahy som aj publikoval na stránke nášho UPaC. Dnes ponúkam jednu zo svojich reflexii na RIO, ktorá sa volá: O Rozsievačovi v RIU

O Rozsievačovi v RIU

V stredu 24. júla 2013 čítame v bohoslužbe slova Ježišovo podobenstvo o Rozsievačovi. Každý z nás z tohto príbehu pozná Ježiša ako skvelého rozprávača, ktorý na podklade každodenných udalostí z ľudského života či okolitej prírody, prostredníctvom jednoduchého slova podáva hlboké pravdy o Bohu a človeku.

Dotyk Rozsievačovej dlane

Pri rozjímaní nad dnešným slovom som sa v duchu zahľadel na Rozsievača, ktorý kráča po roli, do svojich dlaní berie zrno, ktoré pomaly pomedzi prsty rozsieva do okolitej rozoranej pôdy. To zrniečko skôr než padne na kraj cesty, na skalu, do tŕnia či do úrodnej zeme, to zrniečko najprv zažije dotyk Rozsievačovej dlane a aj jeho prstov. Vďaka tomuto dotyku počuje pulz jeho srdca, teplo jeho dlane, pociťuje lásku, s ktorou je vysielané do zeme. S veľkým posolstvom odchádza malé zrniečko do zeme, s posolstvom lásky, s posolstvom túžby a požehnania.

Dnes už žijeme v modernej dobe a Rozsievača nahradili moderné stroje. Aj dnes je zrniečko zasievané do zeme, čosi dôležité tu však chýba, chýba tu dôležitý dotyk Rozsievačovej ruky so zrniečkom. Zrniečku chýba osobná skúsenosť lásky a do zeme odchádza akoby ochudobnené o tento pocit lásky a o posolstvo túžby.

Aj stroj môže odovzdať posolstvo, ale…

Tento obraz môžeme použiť nato, čo sa v týchto dňoch deje v RIU. Včera sa oficiálne začali Svetové dni mládeže 2013 a ulicami mesta sa pohybujú státisíce mladých ľudí z celého sveta. Do ich sŕdc nie je možné vidieť, nie je možné vidieť s akými úmyslom sem prišli. Je možné však predpokladať, že väčšina z nich sem neprišla iba kvôli cestovaniu, kvôli objavovaniu nového sveta. Na tvárach mladých ľudí, ktorých stretávame na uliciach mesta, v múzeách, v kostoloch, v parkoch, na tvárach týchto mladých ľudí je vidno úsmev, radosť a niečo zvláštne, čo nasvedčuje, že väčšina z nich sem prišla z väčších a hlbších dôvodov. Na každom kroku dávajú o sebe vedieť svojim pokrikom, svojim spevom, svojimi vlajkami. Keď spolu komunikujeme, sú hrdí na svoju krajinu, odkiaľ pochádzajú, tak ako sme hrdí aj my, sú hrdí na svoju vieru, o ktorej nemajú problém hovoriť.

Je dobré, že mladí sem prišli. Tak ako zrniečko, skôr než odíde do zeme, potrebuje osobný dotyk Rozsievačovej ruky, tak je to aj s človekom a zvlášť s mladým človekom. Moderné technológie, ktoré tak pohlcujú dnešného človeka a zvlášť mladého človeka nám pripomínajú stroje, ktoré nahradili Rozsievača. Aj stroj môže odovzdať posolstvo, no žiaden z nich nenahradí človeka. Človek potrebuje človeka. Človek pre prijatie posolstva potrebuje človeka. Boh dal totiž človeka človeku, aby si navzájom tlmočili dôležité posolstvo, aby si navzájom tlmočili lásku. Človek potrebuje zažiť dotyk lásky. Mladí ľudia tu v RIU potrebujú zažiť dotyk lásky prostredníctvom tých, ktorí nás prijali, prostredníctvom tých, ktorých denne stretávame, prostredníctvom nás dospelých, prostredníctvom nás kňazov, ktorí týchto mladých tu v RIU sprevádzame.

A tak Rozsievač má množstvo roboty aj v RIU. Stroje, ktoré sú tiež dôležité na pár dni vymenil za dotyk svojej ruky, dotyk Rozsievačovej ruky.

Jozef Žvanda, 24. júl 2013, RIO DE JANEIRO