„Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, kde sa nedá bývať. Požehnaný človek, čo dúfa v Pána. Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene.“ „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť…“
Zlorečený človek a požehnaný človek, blahoslavení ste a beda vám! Šťastný je v chápaní Božieho slova ten, kto dôveruje Bohu. Naopak nešťastní sú už teraz tí, ktorí v Boha neveria a nedôverujú mu. Ako často sa nachádzame na jednej či druhej strane… Ale čím to je?
V dnešnej druhom čítaní z 1. Listu Korinťanom nám apoštol Pavol dáva odpoveď. Hovorí: „Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ Teda ak síce veríme, že Ježiš je učiteľ, že je Rabbi, že jeho slovo má moc, ale ak neveríme, že on je Boží Syn, Baránok Boží, ktorý sníma naše hriechy, ak neveríme v jeho zmŕtvychvstanie, ak Boha splošťujeme iba do rozmerov ľudskej logiky, nuž sme najúbohejší zo všetkých ľudí a tu je ukrytý náš problém. Neprávne chápanie Boha nás vedie k nesprávnemu chápaniu človeka. Ak na základe toho vytláčame Boha na okraj nášho života, potom zákonite vytláčame aj človeka.
Vo štvrtok sme si pripomenuli 1150 rokov od smrti sv. Cyrila, jedného z dvoch slovanských apoštolov. Keď k nám solúnski bratia sv. Cyril a Metod v roku 863 prišli, našim predkom začali hlásať evanjeliu v ich rodnom jazyku. Vymysleli písmo a preložili liturgické knihy do reči Slovanov. A ako prvé preložili evanjelium podľa Jána, ktoré začína prológom: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha.“ Slovanské národy dostali svoje pomenovanie práve od tohto Slova, od Večného Slova, Božieho Slova. Ak dnes v našej spoločnosti na Slovensku, ale aj v Európe prežívame veľkú krízu vzťahov a úcty voči človeku, tým viac si uvedomujeme, ako je potrebné, aby sme sa vrátili späť k Božiemu Slovu, k Slovu, ktoré sa stalo človekom, a aby sme vo svetle tohto Slova hodnotili každé naše slovo a každý náš skutok.
Nuž je potrebné, aby sme si položili otázku: „Kto vlastne som? Kto sú ľudia okolo? Ako sa správam k sebe? Ako sa správam k druhým? Ako vnímam Boha? Kým je pre mňa Ježiš Kristus? Nesploštil som Boha a nezdeformoval podľa svojich predstáv? Čo teda s tým všetkým? Kde začnem?“
Jozef Žvanda
Foto: Internet