V každom z nás drieme malé dieťa, ktoré túži byť milované, ktoré žasne a nemierne sa teší, ktoré úprimne plače. V každom z nás drieme dieťa a občas sa v nás ozve. Moje dieťa vo mne sa ozvalo prednedávnom, keď som sa po dlhšom čase vrátil domov a môj synovec Matúško od radosti po celom dome a kričal: „Ujo prišiel!“ V tej chvíli dieťa vo mne cítilo, že je prijaté, že je doma. Alebo 1. september tohto roku a slávnosť blahorečenia Anky Kolesárovej. Dieťa vo mne od šťastia zaplakalo. V každom z nás drieme dieťa. Kedy sa poslednýkrát v nás prebudilo?
„Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo…,“ píše Lukáš. A o chvíľu Alžbeta plná Ducha Svätého toto slovo zopakovala: „Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.“ Dieťa v Alžbetinom lone sa od radosti zachvelo… Čo spôsobilo tú radosť dieťaťa pod srdcom matky?
Nielen Alžbetu pri príchode Márie, ale aj dieťa pod jej srdcom naplnil Duch Svätý. Ešte nenarodené dieťa pod srdcom Alžbety spoznáva svojho, ešte nenarodeného Pána, pod srdcom Panny Márie, hlas sa stretáva so Slovom. Alžbeta naplnená Duchom Svätým spoznáva v Márii požehnanú, matku svojho Pána. Evanjelista píše: „Alžbeta vtedy zvolala veľkým hlasom.“ O tridsať rokov sa tu blízko, v judskej púšti, udeje čosi podobné. Opäť tu bude počuť mocný hlas. Hlas volajúceho na púšti bude hlasom muža, ktorého matkou je Alžbeta. Aj on naplnený Duchom Svätým spozná v dave prichádzajúceho Mesiáša, Božieho Baránka a mocne zvolá: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky…!“
„Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo…“ Čo je dôvodom obrovskej radosti dieťaťa pod srdcom staručkej matky Alžbety? Toto dieťa zasiahnuté mocou Ducha Svätého spoznáva, že sa začína plniť Božie prisľúbenie, začína sa plniť Micheášovo proroctvo: „Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti… On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána… On bude pokoj.“ Prichádza Pastier Izraela, skutočný pastier, ktorý vzbudí svoju moc a príde zachrániť svoj ľud. Tento Pastier Izraela, Kristus oslobodí svoj ľud spod otroctva obiet a darov: „Nechcel si obetu ani dar“. Bohu sa nepáčia prázdne obety ani prázdne dary, prázdne vianočné dary a darčeky. Treba naplniť ľudské srdce, nie ruky. Kristus oslobodí svoj ľud tým, že ich naučí plniť Božiu vôľu a tá má meno: „Láska, Radosť, Pokoj, Zhovievavosť, Dobrota, Milosrdenstvo, Spása, Večný život.“ Už nie nútené prinášanie zápalných obiet, ktoré zväzuje človeku ruky bez vnútornej premeny, ale Božia láska, bude prinášať skutočnú slobodu, radosť a život. Nasledovanie Božej lásky, ochota položiť svoj život za bratov, to bude skutočne oslobodzovať a prinášať skutočnú radosť. Nie peniaze, moc a sláva, za ktorými sa tak ženieme nás oslobodia, ale Božia láska. Túto lásku nám prinesie dieťa, ktoré teraz ešte tíško spinká pod srdom mamy, Panny Márie, ono prinesie skutočnú radosť. Z tohto sa dieťa pod srdcom inej mamy, mamy Alžbety, nesmierne teší.
V každom z nás drieme malé dieťa, ktoré v nás túži byť milované a prijaté, ktoré žasne, úprimne sa teší a plače, v každom z nás je to dieťa. Nuž dovoľme dieťaťu v nás stretnúť sa s Kristom, aby aj to dieťa v nás hlboko zaplesalo, aby nás naplnil Ten, ktorý je pokoj.
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda