Skip to content Skip to footer

3. pôstna nedeľa B 2018 – O našej milovanej Nedeli

V dnešnú tretiu pôstnu nedeľu nám v prvom čítaní z knihy Exodus zaznieva Desať Božích prikázaní, ktoré na vrchu Sinaj odovzdal Boh do rúk Mojžišových a cez Mojžiša celému Izraelskému ľudu. Neskôr sa toto slovo dostalo k ľuďom všetkých národov. O štyridsať rokov neskôr pred vstupom do zasľúbenej zeme v tzv. druhozákone, v knihe Deuteronomium, Boh nanovo pripomína ľudu Desať Božích prikázaní. Pán Ježiš Desať Božích prikázaní vo svojej dobe potvrdil, keď na hore Blahoslavenstiev povedal: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) Pán Ježiš zároveň nad všetky prikázania postavil zákon lásky.

Desať Božích prikázaní však v srdci človeka jestvovalo už od chvíle jeho stvorenia, a to v podobe prirodzeného zákona, ktorý je vpísaný do srdca každého človeka všetkých čias a všetkých národov. Každý z nás vo svojom vnútri spoznáva tento zákon a vie, že v živote má robiť dobro a chrániť sa zla. Prirodzený zákon a Desať Božích prikázaní sú pre človeka veľkým darom. Každá spoločnosť, každá inštitúcia, štát, rodina, Cirkev, aby mohli jestvovať, potrebujú isté pravidlá. Tie na jednej strane možno človeka obmedzujú, nemôže si robiť, čo chce, no na strane druhej sú pre neho veľkým darom. Potvrdzuje to aj staré latinské príslovie: „Clara pacta, boni amici – Jasné pravidlá, dobrí priatelia.“ S prikázaniami to je ako s riekou, ktorá má svoje brehy a nemôže si tiecť kade chce. Rieka je užitočná iba dovtedy, ak je v koryte rieky. Akonáhle počas povodne voda prekročí brehy, začína byť nebezpečná. To isté platí aj o človeku.

V dnešnú tretiu pôstnu nedeľu nám Božie slovo ponúka vhodnú tému na uvažovanie. Tou témou sú slová tretieho Božieho prikázania o sobotnom dni: „Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú.“ (Ex 20, 8-11) Tretie Božie prikázanie, ktorého Katechetická formula znie: „Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni,“ je pre nás ľudí dnešných čias nanajvýš aktuálna. Vo svojom živote badáme, ako sa stiera rozdiel medzi všednými dňami a nedeľou. Badáme ako nedeľa, ktorej úlohou je okrem iného aj spájať ľudí, spájať manželov a spájať rodinu, prestáva plniť svoju funkciu a človeka postihuje najväčšia choroba súčasnosti: OPUSTENOSŤ. Nuž ako je to s tretím Božím prikázaním a s nedeľou?

Nedeľa v živote Izraelského národa.

Židia neslávili nedeľu, ale sobotu. Desatoro im pripomínalo posvätnosť soboty. Sobota ako siedmy deň v týždni bola dňom, kedy Pán po ukončení stvoriteľského diela odpočíval. Pripomína nám to kniha Genezis. Slávenie soboty malo byť pre každého Izraelitu pripomienkou na toto stvoriteľské dielo. Zároveň sa v tento deň slávila aj pamiatka na vyslobodenie Izraela z Egypta. Preto mala byť sobota vyhradená na chválu Boha, za jeho stvoriteľské dielo a jeho spasiteľné činy v prospech Izraela. Tak, ako Boh na siedmy deň odpočíval, tak má aj človek prestať pracovať a nechať aj iných, najmä chudobných, aby si oddýchli. Sobota je dňom protestu proti otroctvu práce a kultu peňazí.

Ježiša obvinili, že porušuje sobotu. On však nenarúšal posvätnosť tohto dňa, akurát jej dával autentický výklad, že nie človek má slúžiť sobote, ale sobota človeku. (Mk 2, 27)

Dies Domini – Deň Pána.

Pán Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň v týždni, v nedeľu. Ježišovo vzkriesenie je takou kľúčovou udalosťou, že nedeľa je pre kresťanov prvým zo všetkých dní, prvým zo všetkých sviatkov. Je to Dies Domini – Deň Pána. Pekne to zvýrazňuje ruský jazyk, keď dáva nedeli výraz: VOSKRESENIE. Mučeník, Sv. Justín, ktorý zomrel okolo roku 170 po Kr., takto opisuje svoju skúsenosť slávenia nedeľnej Eucharistie: „V deň Slnka… sa všetci schádzame preto, že je to prvý deň po židovskej sobote, v ktorom Boh, keď premenil tmu a hmotu, stvoril svet, a preto, že náš Spasiteľ Ježiš Kristus v teň deň vstal z mŕtvych.“

Slávením nedele sa zachováva morálny predpis prirodzene vpísaný do ľudského srdca, ktorým sa prikazuje vonkajší kult Boha, na znak spoločného dobrodenia, ktoré sa týka všetkých. Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa.

Nedeľné slávenie Pánovho dňa a Pánovej Eucharistie je stredobodom života Cirkvi, a preto sa má v celej Cirkvi zachovávať ako prvotný sviatok. Nedeľná svätá omša spája celé Cirkevné spoločenstvo s Bohom a medzi sebou navzájom. Bez tohto spoločného slávenia by sa kresťania cítili veľmi osamotení, roztratení a zraniteľní. Vzhľadom na obrovský význam spoločného slávenia svätej omše v nedeľu, Cirkev prikazuje svojim veriacim povinnosť zúčastniť sa na svätej omši v nedeľu a v prikázaný sviatok. Povinnosti zadosťučiní každý, kto je prítomný na svätej omši kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade, buď vo sviatočný deň alebo v predvečer predchádzajúceho dňa. Od účasti na svätej omši sú ospravedlnení tí, ktorí na to majú vážny dôvod ako napr. choroba alebo starostlivosť o dojčatá alebo sú dišpenzovaní vlastným farárom. Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu.

Deň milosti a odpočinku od práce.

Ustanovenie Pánovho dňa prispieva k tomu, aby všetci mali dostatočný odpočinok a voľný čas, ktorý im má umožniť pestovať rodinný, kultúrny, spoločenský a náboženský život. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sa veriaci majú zdržiavať vykonávania takých prác, ktoré sú na prekážku účasti na svätej omši, konaniu skutkov milosrdenstva a potrebnému zotaveniu ducha i tela. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojim blízkym venujú čas a starostlivosť. Kresťanská nábožnosť už tradične venuje nedeľu dobrým skutkom a službe chorým, telesne postihnutým a starcom. Nedeľa je dňom premýšľania, ticha, vzdelávania sa a meditácie, čo všetko prospieva rastu vnútorného a kresťanského života.

Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Ak zvyklosti, napr. šport či pohostinské služby alebo spoločenské povinnosti, napr. lekári, armáda, polícia alebo hasiči, vyžadujú od niektorých ľudí nedeľnú prácu, každý si má vyhradiť dostatočný čas na zotavenie.

Nedeľa – darom.

Nuž v každom prípade je nedeľa veľkým darom  pre človeka, aby svoj život nielen prežíval, ale aby ho aj naplno žil. Nedeľa je darom, aby človek nebol sám, aby si uchránil tie najnákladnejšie hodnoty ako sú: život, viera, nádej, láska, manželstvo, deti a rodina, zdravie na tele a na duši a pokoj v srdci.

Na záver sú tu slová sv. Jána Pavla II., ktorý na začiatku tretieho tisícročia v apoštolskom liste Novo millennio ineunte na margo slávenia nedele povedal: „Nevieme, aké udalosti nám prinesie tisícročie, ktoré sa práve začína, ale vieme s istotou, že ostane pevne v rukách Krista, Kráľa kráľov a Pána pánov. Tým, že Cirkev slávi Veľkú noc nie iba raz v roku, ale každú nedeľu, bude i naďalej ukazovať každej generácii, čo tvorí základ dejín, s ktorým súvisí tajomstvo počiatku i tajomstvo konečného určenia sveta.“ (NMI 35)

 

Jozef Žvanda

Foto: Internet