Trikrát zaznieva v dnešnom evanjeliovom úryvku otázka: „Čo máme robiť?“ Najprv sa pýtajú zástupy, potom mýtnici a napokon vojaci: „Čo máme robiť? Čo máme robiť? Čo máme robiť?“ Čo je dôvodom tejto trojnásobnej otázky?
Zástupy, mýtnici, ale aj vojaci prichádzajú za Jánom Krstiteľom a pohnutí jeho slovom a svedectvom života sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“ Všetci ho pokladajú za Mesiáša, ktorý má prísť, ale on jednoducho a jasne odpovedá: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni… Ja nie som Mesiáš!“
„Čo máme robiť? Čo máme robiť? Čo máme robiť?“ A Ján im riešenie dal. Zástupom odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ A mýtnikom: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ A vojakom: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
„Čo máme robiť? Čo máme robiť? Čo máme robiť?“ Táto otázka dnes zaznieva aj nám a pozýva aj nás, aby sme sa aj my, keď zažívame rôzne situácie života, radostné aj bolestné, keď sme v neustálom behu, keď sa nám zdá, že strácame pôdu pod nohami, keď máme dojem, že sa na nás všetko valí, toto všetko je pre nás dôvodom, aby sme sa aj my pýtali: „Čo máme robiť? Čo máme robiť? Čo máme robiť?“
„Čo máme robiť?“ Dnešné Božie slovo nám ústami apoštola Pavla dáva odpoveď: „Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!“ Bratia a sestry, ustavične sa radujte:
„Radujte sa Zo života, Z rodiny, Z manželstva, Z detí a mládeže a z času, ktorý s nimi strávite, Z kňazstva, Zo zasväteného života, Z Cirkvi, Z Boha, Z viery, nádeje a lásky, Z domčeka či bytu, Z kostola a školy, Zo záhrady, Z parku, Z ihriska a telocvične, Z obchodu, Z fabriky, Z nemocnice aj z cintorína, Z prírody, Z hôr, lesov a lúk, Z úrodných polí, Z čistej vody v potôčikoch a riekach, Z čistého vzduchu, Z pokojného dažďa, Z bielučičkého snehu, Z pokojného nočného spánku, Z pokoja a mieru, Z televízora a j z počítača, Z telefónu aj z elektriny, Z auta aj z vlaku, Z autobusu, Z nákladiaka aj z bagra, Z čistoty a nevinnosti, Z čestnosti a spravodlivosti, Z pokory a skromnosti, Z veľkodušnosti a nezištnej obety, Z pravdovravnosti, Zo vzdelania a z múdrosti, Z toho, že nemáte ani málo, ani veľa. Radujte sa aj z neúspechu, aj z bolesti, aj z choroby, lebo tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré! Radujte sa Zo života!“
„Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4, 4-7).
„Čo máme robiť? Čo mám robiť? Čo mám robiť?“ Táto otázka pri pozorovaní života, pri jeho krásnom svedectve či pri odpudzujúcom sebectve, je kľúčová. Je kľúčová preto, aby sa to nádejné: „Čo máme robiť?“ nezmenilo v bezmocné: „Čo budeme robiť? Čo budeme robiť? Čo budeme robiť?“ A my už vieme komu máme túto otázku klásť, my to už dobre vieme.
A poznáme aj riešenie. Opakujem: „Radujte sa!“
Jozef Žvanda
Foto: Jozef Žvanda