Druhá veľkonočná nedeľa – Nedeľa Božieho milosrdenstva. Pán Ježiš po svojom umučení víťazí nad smrťou. Smrť je ovocím hriechu. Ježišovo víťazstvo nad smrťou je aj jeho víťazstvom nad hriechom, ktorý je hlavnou príčinou smrti a večnej smrti. Tým, že je porazený hriech, je porazená aj smrť, do ktorej by sme boli navždy upadli, ak by Kristus nebol vstal z mŕtvych. Ale Kristus vstal, prvotina zosnulých, píše apoštol Pavol.
Evanjelium dnešnej nedele nás uvádza do večeradla, kde sú učeníci prestrašení zhromaždení za zatvorenými dverami. Keď vzkriesený Ježiš vstupuje medzi nich dnu cez zatvorené dvere, nevyčíta im ich zradu, ale v slovách: „Pokoj vám!“, im hneď odpúšťa hriechy a do ich sŕdc sa nanovo vracia pokoj. Keď im ukáže ruky a bok, opäť zvolá: „Pokoj vám!“. Potom na nich dýchne svojho Ducha a dáva im moc odpúšťať hriechy. Táto moc odpúšťať hriechy prešla neskôr z apoštolov na ich nástupcov – biskupov a na kňazov. Keď vo sviatosti zmierenia kňaz nad kajúcnikom vysloví slová: „A ja ťa rozhrešujem v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého!“, práve v tejto chvíli sa kajúcnika dotýka Božie milosrdenstvo.
Znova sa vráťme do večeradla medzi učeníkov a osláveného Ježiša stojaceho uprostred nich. Znova si uvedomme, čo sa v tej chvíli deje. Čo sa deje vo chvíli, keď Ježiš oslovuje svojich učeníkov slovami: „Pokoj vám!“? Čo sa deje vo chvíli, keď ich takto oslovuje druhýkrát a keď im vzápätí dáva moc odpúšťať hriechy? V tej chvíli Ježiš premáha svet. Ježiš premáha svet, lebo koná ináč, ako svet. Svet, ľudia zo sveta, by pri takomto stretnutí určite svojich zradcov neuvádzali do pokoja. Svojim zradcom by nič nedarovali a navždy by ich odvrhli. Ježiš však takto nekoná. Nielenže svojim zradcom odpúšťa, ale navyše im dáva obrovskú moc nad svetom, takú moc, ktorú doteraz mal iba Boh, a to moc odpúšťať hriechy. No teraz sa Boh chce o túto moc podeliť. Táto moc premáha svet, lebo táto moc premáha hriech. Je to práve hriech, ktorý premáha svet a dostáva svet na kolená. No teraz je hriech premožený a premožený je aj svet. Svet sa vďaka tejto moci, moci Božieho milosrdenstva, nedostáva na kolená, ale z kolien nanovo povstáva k životu.
Čo znamenajú slová apoštola Jána: „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet.“?
- Tí, ktorí sa narodili z Boha, snažia sa inšpirovať Bohom.
Z Boha sme sa narodili do tohto sveta, lebo on je darcom nášho života. Avšak samotné narodenie nestačí. Aby sme sa skutočne narodili z Boha, musíme ho do svojho života dobrovoľne prijať. To sa deje vtedy, keď si plníme krstné záväzky. Keď sme sa už naozaj z Boha narodili, snažíme sa konať ako Boh, nie ako svet. Ako to máme robiť? Boh je láska. My sme boli stvorení na Boží obraz a podobu. Preto istým spôsobom aj my sme láskou. Boha napodobňujeme, keď milujeme tak, ako On miluje nás, keď dávame život za bratov. Takáto láska šokuje a premáha svet. A pretvára svet v lepší.
- Tí, ktorí sa narodili z Boh,a sú po prvom hriechu zraniteľní, ale nechávajú sa uzdraviť Bohom.
Hriech je najväčšie zlo. Hriech spôsobuje smrť, večnú smrť. Tí, ktorí sa narodili z Boha, sú po prvom hriechu ľahko náklonní k hriechu. Preto sú si vedomí svojej hriešnosti. Nevyhovárajú sa na druhých, ale začínajú od seba. Tak to urobil aj Šimon Peter. Keď zradil Ježiša, keď si to uvedomil, hlboko zaplakal. Hriešne Božie deti sa preto po hriechu s plačom vrhajú do Božieho náručia a prosia o milosrdenstvo. Tak víťazia nad svetom. Svet si nechce uznať chybu, a tak je stále zranený a zraňuje. Je stále na kolenách. Milosrdenstvo Božie však uzdravuje rany po hriechu, hriešnik povstáva z prachu zeme, je uzdravený a šťastný. A tak víťazí nad svetom životom.
- Tí, ktorí sa narodili z Boha, snažia sa napodobňovať Boha odpúšťaním.
Najväčšou vlastnosťou Boha je milosrdenstvo a odpustenie. Apoštolom vo večeradle Ježiš nielen odpúšťa hriechy, ale dáva im aj nekonečnú moc odpúšťať hriechy. Tak sa prostredníctvom nich naplno realizuje Božie milosrdenstvo. A toto sa usilujú robiť všetci, čo sa narodili z Boha. Uvedomujú si, že im Boh odpustil hriechy, a preto sú nesmierne šťastní. Sú šťastní tak, ako tí, o ktorých počúvame dnes v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov, kde všetci mali jedno srdce a jednu dušu. Tí, ktorí sa narodili z Boha, sa zároveň sami usilujú odpúšťať hriechy, mať milé srdce, byť milosrdní, a tak premáhajú svet. Tým, že sú im hriechy odpustené a že sami odpúšťajú, tým sa im otvárajú dvere do neba. Tým, že odpúšťajú, zároveň prestrihujú špirálu zla, ktorá sa začína rodiť v srdci človeka vo chvíli neodpustenia. Takéto špirály zla nakoniec zasiahli mnohých, celý svet. Celý svet trpí, pre neodpustenie, a tak prehráva. Aby však svet mohol vyhrať, potrebuje sa narodiť z Boha, potrebuje sa inšpirovať Bohom, potrebuje byť milosrdný.
Takto sa to podarilo vyhrať nad svetom pápežovi, sv. Jánovi XXIII. Koncom 50.-tych rokov XX. storočia vrcholila tzv. Kubánska kríza. Svet bol na pokraji Tretej svetovej vojny. Ale zbožnému pápežovi sa podarilo zmieriť dve znepriatelené strany, Rusov a Američanov a oni upustili od vojnového zámeru.
Nuž narodiť sa z Boha, či nie? Potrebujeme Boha, či nie? Potrebujeme Božie milosrdenstvo, či nie? Život ukazuje, ako sú v dnešnom svete prepotrební ľudia, ktorí sa narodili z Boha, ktorí víťazia nad svetom milosrdenstvom a odpustením. Vďaka tomu ešte svet žije.
Jozef Žvanda
Foto: Internet