Počas roka máme niekoľko príležitostí, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky. Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bodoch 1471-1479. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva. Ak chceme, aby sa nám odpustili aj časné tresty, na to slúžia odpustky.

Carlo Carretto, taliansky náboženský spisovateľ, člen spoločenstva Malých Ježišových bratov v knižočke Listy z púšte opisuje skúsenosť svojho noviciátu na Sahare. Celý týždeň mal prežiť v samote jaskyne. Spoločnosť mu robil iba Eucharistický Ježiš. Krátko pred začiatkom tu kňaz na kameni odslúžil sv. omšu a zanechal mu niekoľko partikul premenených hostií ako duchovný pokrm do nastávajúcich dní. „Ticho púšte, ticho jaskyne a ticho Eucharistie.Nijaká modlitba nie je ťažká ako klaňanie sa Sviatosti. Ľudská prirodzenosť sa tomu bráni zo všetkých síl. Radšej by si vláčil skaly pod saharským slnkom“, hovorí Carretto.

autor: Gabriela Megelová

To je heslo dievčiny pochádzajúcej z talianskeho mestečka Sassello. Toto na prvý pohľad nenápadné dievča, ako to o nej tvrdia jej bývalé spolužiačky, dosiahlo ten najvyšší cieľ  života, a to svätosť. Jej meno je Chiara Luce Badano a aj ja patrím k tým ľuďom, ktorí mali možnosť zúčastniť sa jej blahorečenia. Život tejto blahoslavenej a jej príbeh ma natoľko oslovili, že vám ponúkam taký kratší životopis.

1873-1897
Význam mena: lovkyňa (gr.) alebo prívetivá a mocná pani (nem.)
Emblém: ľalia, ruže (lupienky ruží)
Patrónka misií, misionárov, letcov

1. októbra slávime spomienku sv. Terézie z Lisieux.  Koho by neoslovil príklad jej jednoduchého života Božieho dieťaťa hľadajúceho vôľu  Otca? Deťaťa,  ktoré našlo svoje povolanie v Láske. Terezka  mala množstvo túžob. Hoci sa cítila maličká, chcela osvecovať duše ako proroci, sen jej mladosti bola mučenícka smrť, chcela byť misionárkou...

Napísala: "Pochopila som, že láska obsahuje všetky povolania. Áno našla som svoje miesto v Cirkvi. V srdci Cirkvi, mojej Matky, budem láskou. Konečne som našla svoje povolanie, mojím povolaním je Láska!..."
 

V mesiaci jún sa modlíme:   Litánie k Božskému Srdcu.

Ján Pavol II.: Človek roku dvetisíc potrebuje srdce Krista.
"Slávnosť Božského Srdca Ježišovho. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún. Je dôležité, aby si veriaci zachovali citlivosť na posolstvo, ktoré z neho sála. V Kristovom Srdci Božia láska ide v ústrety celému ľudstvu. Je to posolstvo v našich dňoch mimoriadne aktuálne. Aby sme poznali Boha, treba poznať Ježiša a žiť v zosúladení s jeho Srdcom, milovať ako on Boha i blížneho."
V roku 2010 pripadá táto slávnosť na 11. júna.

Za zázrak je považovaná udalosť mnícha Petra z Prahy. Bolo to v čase eucharistických kontroverzií XIII. storočia. Rehoľný kňaz Peter raz v roku 1263 slúžil sv. omšu pri hlavnom oltári v kostole sv. Kristíny v Bolsene.

V popise udalosti sa píše, že ho napadli pochybnosti o pravde ohľadomEucharistie. Ked' predniesol nad Hostiou slová premenenia a pozdvihoval ju, nekvasený chlieb sa premenil na mäso a začal hojne krvácať. Novina došla rýchle do Ríma a pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase v Orviete, sa vydal do Bolseny. Na jeho žiadosť mu miestny biskup priniesol zázračnú Hostíu.

Vatikán (11. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. predsedal na Námestí sv. Petra mimoriadnej eucharistickej slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorou ukončil Rok kňazov, vyhlásený v júni 2009. Spolu so Svätým Otcom koncelebrovalo 15 tisíc kňazov z celého sveta, ktorých Benedikt XVI. vo svojom príhovore povzbudil k vernosti povolaniu aj v týchto ťažkých časoch:

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva.

Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok Milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

Osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.

Čas bdenia, ticha,  čakania. Všetko stvorenie je započúvané do túžobného očakávania prenikavého zvuku kameňa odvaľovaného od hrobu a tichučkých krokov toho, kto hrob opustí.
Skúsme dnešný deň stráviť čas v tichu pri Božom hrobe. V mlčaní a uvažovaní. Ježiš sa obetoval za mňa i za Teba.  Zanechajme starosti, zhon.
Zastavme sa. Obetujme  teraz my svoj čas, svoje srdce vďačnosti. Ježiš pozná naše trápenia, starosti, zranenia. Chce ich uzdraviť. Chce nás vzkriesiť k novému životu. Odovzdajme mu všetko. Najmä svoje srdcia.

Teraz je ten milostivý čas. Využime ho.