...je názov filmu, ktorý som si prednedávnom pozrel počas návštevy u priateľov v Nemecku. Film, ktorý zobrazuje skutočný príbeh z roku 1996, získal na filmovom festivale vo francúzskom Cannes v roku 2010 veľkú cenu poroty. Mnohí sekularizovaní Francúzi po zhliadnutí tohto filmu objavili vieru v živého Boha. Čo je hlavnou tématikou filmu?

Táto myšlienka švajčiarskeho rímsko-katolíckeho teológa Hans Ursa von Balthasara, uverejnená v najnovšom čísle Katolíckych novín, ma oslovila v súvislosti s dnešnou bohoslužbou slova. V nej v prvom čítaní z knihy Deuteronomium sa dozvedáme o prorokovi, ktorého vzbudí sám Boh z pomedzi svojich bratov. Prostredníctvom jeho úst sa bude Boh prihovárať k človeku, lebo práve do jeho úst vloží svoje slová. V dnešnom evanjeliu sme svedkami, ako sa toto proroctvo v Kafarnaumskej synagóge napĺňa. Ten, ktorého Boh vzbudil spomedzi ľudí, Boží Syn, Ježiš Kristus, tu ohlasuje slovo podložené Božou mocou.

Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. (Mk 4, 24)
Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, obvinili Ježiša, že je posadnutý Belzebulom a mocou kniežaťa zlých duchov  vyháňa zlých duchov. Ale Ježiš na margo tohto krivého a nelogického obvinenia argumentoval: „Ako môže satan vyháňať satana? To je nelogické, takto by satan bol proti sebe samému a jeho dom by nemohol obstáť.“ A Ježiš hovoril ďalej:   Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť (Mk 4, 24).   

Druhá nedeľa v období cez rok nám prináša vedomie potreby dobrého a múdreho učiteľa. Takéhoto učiteľa potrebuje mladý Samuel, ktorý ešte nedokáže rozoznať Boží hlas, lebo sa mu ešte nezjavilo Pánovo slovo. Kňaz Héli to však dokáže a je to on, kto správne usmerní Samuela a pochopí, že v tom neznámom hlase sa k dospievajúcemu mladíkovi prihovára sám Boh. Toto Hélimu slúži ku cti, že dokáže nasmerovať Samuela k Bohu. Čo však hrá proti nemu samému, sú jeho vlastní synovia Ofni a Finés, ktorých výchova sa mu vymkla z rúk Porov. (1 Sam 2, 22-25). 

Pozvali ma na sobáš. Na svadobnej hostine som sedel v blízkosti manželov, ktorí vychovali niekoľko detí.  Tie dospeli  a pomaly sa vytratili z domu. Sú rozosiate po Európe a Slovensku. Aj otec pracuje v zahraničí. Doma zostala už len mama s najmladším synom, žiakom ZŠ. Pred niekoľkými rokmi postavili dom, no ten je takmer prázdny, pomaly je potrebné robiť rekonštrukciu. No oni premýšľajú, že ho predajú, že aj oni pôjdu do sveta. Namietal som:  Ale kam pôjdete? A čo vaše deti, čo ak sa raz budú chcieť vrátiť domov, kam pôjdu? Tí dvaja zostali po mojich otázkach mĺkvi... 

autor: Ivana, študentka
Rodina – pre niekoho niečo prirodzené, pre iného samozrejmosť a zasa pre ďaľšieho niečo, čo nikdy nezakúsil. Ale myslím si, že každý z nás si uvedomuje dôležitosť rodinného spoločenstva. Naši rodičia, naša rodina nás formovala, vychovávala. Práve v rodine väčšina z nás dostala od Boha skrze rodičov dar viery.

Vo vianočnej oktáve vstupujeme do radosti, ktorú nám spôsobuje narodenie Božieho Syna, nášho Spasiteľa v Betleheme. Jeho narodenie je dôvodom skutočnej radosti, nakoľko jeho život prinesie mnohým národom svetlo, zmierenie, slobodu, spravodlivosť a pokoj. Spomeňme si len, aké svetlo vstúpilo pri Damasku do života Šaula. Európa a celý civilizovaný svet môže vďačiť za svoj rast arozvoj  tomuto betlehemskému dieťaťu. 

Tieto slová, ktoré adresoval českému národu pred niekoľkými dňami už z takmer druhého brehu umierajúci Václav Havel, sú nadčasové a platia pre každého z nás. Ich pravdivosť preverená životom a potvrdená „Nežnou“ v 89.-tom roku XX. storočia, môže byť pre nás inšpirujúcou pre tieto Vianočné dni. Túžba po jednote je prirodzene ukrytá v srdci každého človeka. Jej pôvod človek nachádza v Trojjedinom, keďže sám je stvorený na Jeho obraz a podobu. Dôkazom tohosú aj mnohé naše vianočné stretnutia a návštevy, spoločne slávené Bohoslužby a jednota našich hlasov vyspievaných v piesňach Tichej noci, jednota v rôznosti.

Tak znie titul článku v jednom zo slovenských denníkov, a tým reaguje na osobnosť roka 2011. Tú už od roku 1927 vyhlasuje americký magazín Time. Prvým oceneným bol letec CharlesLindberg, ktorý ako prvý človek v roku 1927 sám nonstop letom za 33,5 hodiny prekonal Atlantický oceán, a tak odštartoval leteckú dopravu. Pred rokom sa takouto osobnosťou stal MarkZuckerberg, zakladateľ sociálnej siete Facebook. Osobnosťou roka podľa redaktorov časopisu Time nemusí byť pozitívny hrdina. Skôr niekto, kto najviac zmenil svet, k lepšiemu alebo k horšiemu. Kandidátmi na toto prestížne ocenenie boli aj zosnulí zakladateľ Applu Steve Jobs či Bin Ládin. No časopis sa vyhýba zosnulým.