Skip to content Skip to footer

Spoločenstvo a don Bosco

Rok 2015 je významným rokom pre saleziánsku rodinu na celom svete. Pripomína si totiž 200. výročie narodenia svojho zakladateľa, sv. Jána Bosca. Cez život a dielo tohto svätca zasahuje Boh viditeľným spôsobom do chodu sveta: skrze don Bosca a jeho saleziánov daroval Boh svetu úplne novú, mládežnícku spiritualitu. 

Byť mladým znamená patriť k nejakej skupine. Mladosť je o priateľstve a priatelia sa väčšinou schádzajú v skupinách. To, že skupina má dôležité miesto vo výchove pochopil už 15-ročný Janko Bosco. Janko bol usilovným žiakom, a tak za ním chodievalo veľa spolužiakov, ktorí od neho drankali vypracované domáce úlohy. Keď sa to však jeho profesor dozvedel, prísne ho pokarhal so slovami: „Tvoja dobrota nie je na mieste, podporuješ ňou ich lenivosť. Rozhodne ti to zakazujem.“ Janko poslúchol, no nezastavil sa v hľadaní spôsobu, ako spolužiakom pomôcť. Vysvetľoval im láskavo učivo, ktoré nechápali, a tak si ich získal. Začali za ním chodiť nie len s úlohami, ale aj keď nič nepotrebovali, chceli byť jednoducho s ním. V tom čase však mladý Janko pochopil, že protagonizmus má patriť všetkým, nie iba jednej osobe, každý má mať miesto, kde sa môže prejaviť a rásť. A tak sa zrodil Spolok veselosti, sympatická skupina študentov, do ktorej každý niečím prispieval. Chlapci si sformulovali jednoduché pravidlá, podľa ktorých chceli žiť: byť stále veselý, plniť si dobre svoje povinnosti a vyvarovať sa všetkého, čo nebolo hodné dobrého kresťana. Neskôr sa v saleziánskych oratóriách rodia mnohé ďalšie družiny a spolky, ktoré vychádzajú z iniciatívy mladých ako priestor pre ich prirodzenú kreativitu.

Aj dnes sa saleziáni po celom svete snažia držať štýlu don Bosca, štýlu malých skupín – dnes stretiek, v ktorých je priestor pre osobný prístup, tak charakteristický pre saleziánsku spiritualitu od jej začiatku. Avšak saleziáni, či ich pravé ruky – animátori, majú byť iba zakladateľmi stretiek, nie ich absolútnymi šéfmi. Don Bosco totiž túžil, aby boli stretká dielom mladých. Len tak budú miestami ich sŕdc, v ktorých sa budú túžiť otvárať, a tak nechať premieňať Božou milosťou.

Daniela Tkačíková, FF KU