Vrátila som sa z Ríma. Z historickej exkurzie. Nie, nezmýlila som si stránku, pre ktorú píšem tento článok, v ktorom sa chcem so zážitkami z nej podeliť.
Nestretla som a dokonca som ani nevidela pápeža Františka. Ak by sa tak stalo, dali by sa o tom písať možno celé strany a možno by stačilo len zopár slov. No je potrebné ďakovať aj za tie menej výnimočné chvíle – i keď celý výlet bol úžasným zážitkom – a snažiť sa v nich nájsť to krásne a hlboké.
Posledná pamiatka, ktorú sme v závere každého dňa navštívili, bola jedna zo štyroch bazilík. Krátky odborný výklad, možnosť pozrieť si chrám zvnútra, urobiť nejaké fotografie a… hor sa do hotela? Nie. Vďaka vyučujúcim, ktorí nás sprevádzali, sme mali možnosť v každom z týchto veľkých kostolov, aj v iných, ktoré sme navštívili, priestor pokľaknúť a zotrvať aspoň v krátkej modlitbe. Poďakovať za šťastný let, za partiu ľudí, ktorí sa s nami vybrali po stopách antického Ríma, za všetko, čo sme videli – i prosiť – za ďalšie dni, za našich blízkych, univerzitu… A tak sme posilnili nielen naše telo – nachodených kilometrov bolo veru dosť – a množstvom nových poznatkov i ducha, ale i dušu.
Vďaka Ti, Pane, aj za tento duchovný rozmer našej výpravy za poznaním.
Eva, študentka FF KU