Spoločenstvo, turistika, adorácia, vzťahy, zábava, polnočná sv. omša, príprava večere a programu – to všetko sa dalo zažiť počas Silvestra v UPaC.
30.12. 2014 sme sa v rámci silvestrovského programu na čele s otcom Róbertom a otcom Dušanom vybrali na výlet. Večer pred ním sme sa aj napriek sneženiu dohodli, že pôjdeme na Zvolen. Je to vrch vo Veľkej Fatre. Tešili sme sa. Turistiku sme začali rannou sv. omšou a po nej sme sa v dobrej výstroji vybrali autobusom na Donovaly. Počasie bolo dobré, len na hrebeni silne fúkalo a sem tam sa prehnal mrak so snežením. Neprekážalo nám to v stúpaní na vrchol, podopierali sme sa palicami a miestami brodili snehom. Medvede už spali, tak to bolo o dosť menej adrenalínové ako počas jesenných turistík. Na vrchole stál kríž, ktorý sme videli už z diaľky, zdola. Keď sme k nemu dorazili, pomodlili sme sa a pokračovali v ceste. Omotali sme sa šálmi, pretože vietor bol kvalitný. Okuliare, rukavice aj čokoládové tyčinky zmrzli, teplý čaj preto padol veľmi vhod. Cesta bola krásna, všetko bolo biele. Zo Zvolena sme prešli na Malý Zvolen a potom zjazdovkou do Liptovskej Revúcej z nej do Liptovskej Osady. Akurát, keď sme prichádzali do Liptovskej Osady, v miestnom rozhlase hrali pieseň Půlnoční od Václava Neckařa. Možno aj takto nás chcel Pán potešiť a zároveň pripomenúť, že sa máme radovať z jeho narodenia a že je Stvoriteľ a Jemu patrí všetka chvála a vďaka. Z Liptovskej Osady sme sa autobusom odviezli do Ružomberka (cestou v ňom sme rozmrzli). Prekvapením pre nás bola skvelá fazuľová polievka, buchty a koláče od našej “tety” Hely, ktorej aj týmto vyjadrujeme veľkú vďaku!
Druhý deň – Silvester, sme strávili spoločne. Rozdelili sme sa na tímy – kuchársky a programový. Kuchársky tím na čele s otcom Dušanom mal na starosti prípravu večere a programový tím s o. Róbertom prípravu večerného programu. Atmosféra bola veľmi dobrá. O 15:00 sme mali v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli sv. omšu, pri ktorej sme ďakovali za uplynulý rok, za všetky Božie dobrodenia a zároveň sme prosili za nastávajúci rok, aby sme boli stále bližšie a bližšie k Bohu a ľuďom. Večera bola skutočne rodinná. Symbolické hriatô nám pripomínalo, že máme mať teplé srdcia k našim blížnym, srdcia plné lásky ako to povedal náš páter František v prípitku. Chrumkavé oblátky s medom a cesnakom nám pripomínali domov a tiež to, že v UPaC tvoríme rodinu bratov a sestier spoločne putujúcich k Otcovi. Nasýtili sme sa chutným pečeným mäsom so zemiakmi a mohli sme sa zísť v UPABE na spoločný program. Lepšie sme sa spoznali, podebatili, zahrali hry, zjedli originálne chlebíčky a chutný koláč – jednoducho – mali sme pohodu… Avšak nezabudli sme, pre koho žijeme a kto nám tento život dáva. Je to sám Boh. O 23:00 sme mali adoráciu, počas ktorej sme odprosovali Pána, ďakovali mu a prosili o Jeho požehnanie a milosť do ďalšieho roka. Pre mňa bola veľmi silným zážitkom polnočná sv. omša. Ešte nikdy som prelom rokov neprežila takto. Okolo žiarili ohňostroje a my sme boli v Kaplnke sv. Alberta so skutočným Svetlom, ktoré nie je chvíľkové ako ohňostroj, ktorý zažiari, no hneď zhasne, ale je večné, osobné a plné lásky a tepla. Po sv. omši nechýbal prípitok a tiež akčná hra UNO.
Ďakujem Pánovi za tento čas v spoločenstve s ľuďmi z UPaC, mojimi bratmi a sestrami, ktorí sú mi tak blízki. Prajem Vám požehnaný nový rok, nech je plný lásky a vďaky k nášmu Bohu a k bratom okolo. Nech Pán vypočuje naše túžby, aj tie, ktoré neodvážime vysloviť, nech žehná našu univerzitu, naše UPaC a naše rodiny.
Darka PF, KU