My ľudia sa väčšinou kríža bojíme. Bojíme sa ho v podobe choroby, bolesti, neprijatia, nepochopenia. Je to ľudské. Avšak každý z nás nesie nejaký svoj kríž, a tým sa pripodobňujeme Kristovi. V nesení kríža, ale aj napokon aj zmŕtvychvstaním.
My sme mali tú milosť, uvedomiť si krásu Kríža Svetových dní mládeže priamo na pôde našej univerzity. Mohli sme si uctiť tento dar sv. Jána Pavla II. Je zvláštne, že mladým daroval práve jednoduchý drevený kríž. Azda preto, aby sme sa kríža nebáli, aby sme sa ho nebáli objať, pretože na kríži nastal zlom. Práve tam Boh zvíťazil. Mohli sme si uvedomiť krásu jeho putovania po celom svete. Dotýkalo sa ho nespočetné množstvo ľudí, našich bratov a sestier, mladých, ktorí tiež nesú svoje každodenné kríže ako my a to nás spája.
Kríž SDM bol najprv umiestnený v Kostole sv. Rodiny v Rybárpoli, v kostole, kde mávame slávnostné Veni Sancte a Te Deum. Je to silná symbolika s našim študentským životom. Mnoho z nás tam prosilo a ďakovalo Pánovi za úspešné štúdium. Po umiestnení v kostole mal o. rektor sv. omšu. V kázni sa prihovoril o. Marek Uličný, riaditeľ Komisie pre mládež Spišskej diecézy: „Kríž vždy prichádza do nášho života, aby nám zvestoval víťazstvo. Je znamením víťazstva, nie prehry. Kríž v mojom živote som mohol stretnúť, keď nám veľmi vážne ochorela mamka. Už to vyzeralo, že odchádza na večnosť a ja sediac celú noc v modlitbe pri jej posteli, držiac ju za ruku, som sa učil dôverovať Bohu. V tej chvíli sa Boh dotýkal môjho srdca. Aj v našej rodine, keď sme sa spolu modlili za jej uzdravenie, nastávalo zjednotenie vo vzťahu s otcom a súrodencami. Dnes, keď prichádza kríž SDM venovaný sv. Jánom Pavlom II. na Katolícku univerzitu, prichádza ako do rodiny. Akademická obec, to sú konkrétne vzťahy a konkrétni ľudia. Môžeme povedať, že kríž prichádza do univerzitnej rodiny. Aj titul univerzitného kostola nám o tom hovorí, keď je zasvätený Svätej Rodine. On teraz prináša požehnanie cez náš dotyk. Preto aj ja môžem byť Šimonom či Veronikou cez môj osobný dotyk s Ježišom.”
Po nej sme si mohli kríž uctiť. Pre mňa to bola veľmi silná chvíľa. Lebo som vedela, že bozkom kríža nie len , že vyjadrujem vďaku Pánovi za jeho lásku, obetu, za jeho pomoc pri nesení krížov, ale tiež vyjadrujem to, že dávam bozk krížom, ktoré momentálne nesiem. Že prijímam to, čo je pre mňa momentálne ťažké. A až vtedy prišla sloboda od hnevu, reptania a nelásky…
Napokon kríž putoval po našej univerzite: po Pedagogickej fakulte, Filozofickej fakulte, univerzitnej knižnici. Bol na miestach, kde často bojujeme, ale kde sa aj stretávame, spoločne zdieľame a povzbudzujeme. Je krásne, že na pôdu univerzity prišiel v čase, keď sa za ňu intenzívnejšie modlíme. Akoby nám Pán chcel povedať, že aj tak je jeho láska k nám väčšia ako čokoľvek iné.
Keď som videla zábery zo Svetových dní mládeže, vždy sa ma dotkla tá chvíľa, keď mladí s hrdosťou a bázňou niesli tento veľký drevený kríž. Je to niečo, za čo by sme sa nikdy nemali hanbiť.
Podľa TK KBS Kríž SDM je vysoký 3,8 metra a široký 175 cm. Príde do 19 miest na Slovensku, precestuje vyše 1 400 kilometrov. V každom z miest čaká kríž a ikonu originálny program (http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141103021).
Darka Obušeková, PF KU