Skip to content Skip to footer

,,Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti“ (Ž 73, 28)

I my sme túto slasť, radosť a pokoj z Božej blízkosti mohli zažívať z piatku na sobotu (24. –  25. 10) v našej univerzitnej kaplnke sv. Alberta. Od 21 hodiny do 7:00 ráno sme prežili čas Božej prítomnosti v Eucharistii, čas modlitby, osobnej i spoločnej, čas, kedy tu Boh bol len pre nás.

Spoločný úmysel adorácie bol za Katolícku univerzitu, zvlášť za akreditácie, za zomrelých, ktorí nás predišli do večnosti a za nenarodené deti. Samozrejme, každý z nás prinášal Bohu i svoje osobné modlitby – prosby i vďaky.

Program spoločných modlitieb bol pestrý – cez tajomstvá všetkých štyroch ružencov sme rozjímali nad celým Ježišovým životom, svoj čas mala i modlitba breviára či taize spevy. Zvlášť silná bola aj Ježišova modlitba – ,,Pane Ježišu Kriste, Synu, Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym“ spievaná 33x  po korunke Božieho milosrdenstva o tretej hodine ráno. Vtedy sme si mohli tak naplno uvedomiť to, ako veľmi potrebujeme Boha a jeho milosrdenstvo.

Bol to čas, kedy sme mohli Bohu zveriť všetky svoje problémy, starosti ale i radosti, odovzdať sa mu znovu naplno v dôvere, že On nás ďalej vo všetkom povedie. Bol to čas vyprosovania požehnania, milosti a sily nielen pre nás samých, ale i pre naše rodiny, farnosti i celú univerzitu. Bola to noc modlitby, kedy sme mohli zažívať to, čo sv. Ján Maria Vianney často zdôrazňoval počas svojich homílii ukazujúc na bohostánok a s presvedčením hovoril: ,,On je tu!“ Boh tu bol prítomný najviac, najintímnejšie ako sa len dá, skrytý v Eucharistii. On tu je, keď sme smutní či veselí, unavení či plný života, zdraví či chorí, či prežívame tmu alebo radosť – jednoducho stále.

Boh je tu pre nás stále a už je len na nás samých ako odpovieme na jeho pozvanie do modlitby. Prednedávnom sme si spomínali liturgickú spomienku sv. pápeža Ján Pavol II, ktorý tiež vyjadril dôležitosť adorácie slovami: „Cirkev i svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto Sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestane.”

Prajem vám, aby aj tieto slová boli pre vás povzbudením ku modlitbe pred eucharistickým Kristom. Využívajte čas, skoro každodennej adorácie, ktorý sa vám na univerzite ponúka, lebo cez neho môžete dostať veľa požehnania a sily do svojich životov.

Ivana, absolventka PF KU