Prešlo pár dní od nášho návratu z púte, rád sa vraciam vo svojich spomienkach ku našej spoločnej púti. Našu púť sme začali v Bazilike Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou a skončili sme ju v Čenstochovej v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie.
Každým naším krokom sme sa stretávali s prejavmi úcty ku Panne Márii: kalvárie pri cestách, kostolíky nosiace patrocíniá života Božej Matky, ruženec v ruke a modlitba i pieseň na perách. Jednoducho bol to čas blízkosti Panny Márie, cesta za jej Synom a s Ním.
Naša púť bola časom duchovných cvičení. Vpredu nášho sprievodu sme niesli kríž, slovenskú zástavu a zástavu sv. otca. V strede sme mali megafón, ktorý aj v predĺženom zástupe udržiaval pozornosť na modlitbu, odkiaľ zaznievali povzbudzujúce slová spolubratov kňazov a tak sme v meniacej sa krajine v modlitbe žehnali ľudí, uvažovali nad sebou a radostne spievali.
Čo sa mi hlboko vrylo do môjho srdca z putovania?
Počas púte som sa spolupútnikov pýtal na ich dôvod putovania: poďakovanie, prosba, boli to veľmi silné prosby spojené s hlbokým svedectvom dôverného života s Bohom.
Ďalším silným momentom bola príležitosť spájať každodenné modlitbe a pútnické obety s Ježišovým krížom, s milosťou a konkrétnymi úmyslami, takto naše putovanie dostávalo svoju hodnotu.
Vzácne chvíle sme zažívali, keď sme s dôverou v pomoc spoločenstva svätých uctievali pozostatky svätých: sv. Ján Pavol II., sv. Kinga.
Zažili sme pekné prejavy úcty voči pútnikom, keď nás vítajúci veriaci v mestách a dedinách srdečne prijali, pohostili nás ako doma, a zároveň nás prosili o modlitby.
Veľkým obohatením boli stretnutia s neznámymi rehoľnými komunitami: michajliti, Sestry od Duši Kristovej. Michajliti uctievajú archanjela Michala. Plastika v ich kostole nám odovzdala vznešenosť a pomoc anjelov. Od týchto bratov sme zažili srdečné prijatie, samotní kňazi nás obsluhovali. Sestry od Duši Kristovej odovzdávajú vzácne posolstvu pre dnešnú krízu viery, keď nás pozývajú objavovať Ježišovo srdce, jeho túžbu lásky po nás.
Chcel by som spomenúť ďalšie ovocie putovania a ním bolo pekné bratské spoločenstvo s pátrom Gregorom, otcom Stanislavom a bratom Jurajom, ktoré sme budovali v službe, v modlitbe, pri putovaní a večerných rozhovoroch.
Veľmi silným momentom púte bolo uctievanie si obrazu Čenstochovskej Panny Márie. Po predstavení našej púte pred bazilikou, odobrali sme sa pred milostivý obraz. Boli sme upozornení, že máme iba dve minúty na osobnú modlitbu, pretože za nami išla ďalšia skupina. Napriek krátkosti času, bol to čas blízkosti a novej dôvery v mocné orodovanie Panny Márie.
Celkovo ma púť utvrdila v potrebe duchovného pokrmu Božieho slova a Eucharistie. Keď budete čítať tieto riadky, prajem vám, aby ste aj vy vedeli vykročiť a vstúpiť do potrebnej skúsenosti pútnika.
o. Róbert.