„Láska je mocná ako smrť, rozpaľuje ako páliaci oheň, viac ako najväčšie plamene “ (Pies 8, 6)
Bolesti, ale ani láska Panny Márie sa neskončili smrťou jej Syna. Avšak medzi piatou a šiestou bolesťou, o ktorej rozjímame, sa stala ešte jedna udalosť, ktorá síce Pána Ježiša nebolela, lebo bol už mŕtvy, ale Pannu Máriu musela veľmi hlboko raniť: keď stála pod krížom pri mŕtvom Synovi, vojak prebodol Ježišovi bok a srdce a hneď vyšla krv a voda… Pán Ježiš dal za nás aj posledné kvapky krvi… za prítomnosti svojej bolestnej Matky.
Podvečer prišli dvaja učeníci Pána Ježiša, Jozef z Arimatie a Nikodém, sňali jeho telo z kríža a položili do lona Matky: ona prijala dotýrané, zmučené telo svojho milovaného Syna s najväčšou úctou a láskou. Aký to pohľad! Celé telo Božieho Syna, donedávna plné sily a krásy, je pokryté krvou a ranami. Vidí ich celkom zblízka. Hľadí na ne s láskou, úctou, nehou…
Ježišovo telo, a tým celý Pán Ježiš, je s nami aj v súčasnosti – v Eucharistii. Môžeme sa k nemu priblížiť ľahko, stačí prísť do kostola či kaplnky, vierou, dôverou a láskou môžeme nadviazať s ním kontakt a rozprávať sa s ním rovnako ako kedysi jeho učeníci a súčasníci, ba ešte ľahšie. Tak ako za pozemského života sa Pán Ježiš stretal s rôznymi postojmi, bol milovaný i nenávidený, aj v súčasnosti, keď prebýva medzi nami z čírej lásky k nám tak pokorne v Eucharistii, stretá sa s rôznymi vzťahmi od nás: niektorí ho nenávidia, iní sú ľahostajní, nedbalí a sú aj takí, ktorí cítia voči nemu lásku plnú nehy a obdivu, že náš Boh zachádza v láske k nám až tak neuveriteľne ďaleko, že sa pritom zastavuje rozum i fantázia.
Telo Pána Ježiša, Eucharistia, je prejavom jeho nežnej, vrúcnej lásky k nám. Lásku zaujíma len jedno, či je milovaná. V Eucharistii, v tom pokornom, trpezlivom prebývaní nášho Boha medzi nami, Pán Ježiš sa pýta každého z nás osobne: „…Tomáš, Jakub,… Katka, Lucka,… miluješ ma?“
V Panne Márii máme Učiteľku lásky k Pánu Ježišovi par excellence. Lepšiu si ani nemôžeme predstaviť. Ona ho nielen porodila, živila, starala sa oň, keď rástol, sprevádzala ho, keď dospel, ale bola pri ňom a sprevádzala ho, aj keď bol zradený, opustený, strýznený, považovaný za nič a všetci kričali: „Ukrižuj ho!“ Aj vtedy, keď držala jeho mŕtve telo v náručí, bola plná lásky k nemu, ba vtedy ešte viac, ako keď bol obklopený obdivovateľmi. Tak prejavila, že jej láska je mocnejšia ako smrť.
Mŕtve telo Pána Ježiša v lone Matky má otvorený bok a prebodnuté srdce, aby sme pochopili, ako veľmi nás miluje, oveľa viac, ako by to mohli vyjadriť slová. Vystihol to františkánsky svätec Bonaventúra, keď sa modlil k Ježišovi: „Ty máš ranené srdce, aby sme mohli pomocou viditeľnej rany vidieť neviditeľnú ranu tvojej lásky.“
Nik nás nenaučí tak dobre a rýchlo ako Panna Mária vidieť, prežiť i odpovedať láskou na Ježišovu lásku. Najmä vtedy, keď sa s ním môžeme stretnúť najintímnejšie, naozaj od srdca k srdcu – pri sv. omši a sv. prijímaní. Prosme ju, aby nás naučila, ako máme prijímať jej Syna a stretať sa s ním s láskou, ktorá je verná v utrpení, aj keď to niečo stojí. Mesiac jún, venovaný Ježišovmu Srdcu, nám k tomu dáva osobitnú príležitosť.
S. Margita, PFKU